Prečo nás večer prepadáva neprekonateľná chuť na sladké? S pevnou vôľou to vraj nemá nič spoločné

Výskumníci uvádzajú, že nočným maškrtením trpí veľká časť populácie. Mladí ľudia sladkostiam nedokážu odolať takmer vôbec. 

BBC analyzovala mechanizmy, prečo naša biológia reaguje intenzívnejšie práve vo večerných hodinách a čo sa vtedy odohráva v našom mozgu. Zamerali sa aj na to, prečo za tým netreba hľadať zlyhanie disciplíny. 

Scenár býva takmer vždy rovnaký. Po výdatnom jedle by mal organizmus oddychovať, avšak namiesto toho prichádza neodolateľné pokušenie. Podľa prieskumov si približne tretina ľudí každý večer po večeri dopraje maškrtenie.

V kategórii mladých ľudí vo veku od 18 do 24 rokov dokonca až štyria z piatich nedokážu sladkostiam odolať. Ako upozorňuje dietologička Dr. Kristine Beaulieuová z univerzít v Leedse a v kanadskom Monctone v tom vidí značný problém.

Podľa nej v prípade, keď toho ľudia zjedia viac do dvoch hodín pred spaním, tým „väčšia je pravdepodobnosť“ priberania na váhe a vzniku obezity.

Faktom zostáva, že aj keď počas spánku strávime prirodzene najdlhší čas bez príjmu potravy, naša chuť do jedla paradoxne vrcholí práve vo večerných hodinách. Deje sa tak takmer bez ohľadu na to, aké množstvo jedla sme skonzumovali skôr počas dňa.

Profesor James Betts z Univerzity v Bath vysvetľuje, že za večerným hladom stojí najmä ghrelín, takzvaný hormón hladu. Naše telo ho prirodzene tvorí viac práve vo večerných hodinách.

Zatiaľ čo ráno po raňajkách hladina tohto hormónu rýchlo klesne a my sa cítime sýti, večer to funguje inak. Jedlo po obede či večeri už ghrelín nepotlačí tak účinne.

Ak navyše večer zjete jedlo, ktorému chýbajú bielkoviny, vláknina alebo väčší objem, teda veci, ktoré žalúdok reálne zaplnia na dlhší čas, hlad sa veľmi rýchlo vráti. Výsledkom je potom nekontrolované večerné maškrtenie, často poháňané aj podvedomým strachom, že nás hlad zobudí uprostred noci.

Hedonistická túžba v mozgu

V neskorších hodinách sa nezvyšuje len samotný pocit hladu, ale sa zosilňuje aj túžba po energeticky výdatných a kalorických jedlách. V tomto momente sa totiž aktivuje neurobiologický systém odmeňovania v mozgu, ktorý preváži nad reálnou fyzickou potrebou energie.

„Naša chuť na jedlá s vysokým obsahom tuku a túžba po nich sú neskôr počas dňa väčšie v porovnaní s nízkotučnými jedlami,“ vysvetľuje Beaulieuová.

Dodáva, že takzvaná hedonistická túžba dokáže potľačiť signál sýtosti a vyvolať potrebu na sladké aj vtedy, keď sa človek cíti plný. 

Zaujímavou otázkou zostáva, či večerné maškrtenie priamo zhoršuje samotné zaspávanie a spánok. Dôkazy výskumníkov sú zmiešané.  Dôkazy výskumníkov sú v tejto oblasti zmiešané. Ťažšie jedlo tesne pred spaním zaťažuje trávenie a narúša prípravu organizmu na oddych, no pri maškrtení sú závery komplikovanejšie. 

Existujú síce štúdie ktoré ukazujú, že potraviny s vysokým obsahom rafinovaných sacharidov a pridaného cukru, ako biely chlieb, ryža, koláče či sušienky, súvisia s horšou kvalitou spánku kvôli výkyvom cukru v krvi a hormonálnym výkyvom.

„Je známe, že nedostatok spánku nielen zvyšuje chuť do jedla, ale aj túžbu po potravinách s vysokou energetickou hustotou,“ upozornil profesor Jonathan Johnston, odborník na spánok a biologický čas z Univerzity v Surrey. 

Súboj biologických príčin, hormónov a naučených zvykov

Biologické procesy a spánkový deficit dopĺňa celá škála ďalších fyziologických aj psychologických faktorov, ktoré stupňujú večernú chuť na sladké. Významnú rolu pri tom hrá aj regulácia organizmu a životný štýl, píše Family Nutrition Solutions.

Ak raňajky či obed neobsahovali dostatok bielkovín, vlákniny a zdravých tukov, hladina cukru v krvi celý deň kolíše. Telo v noci reaguje prudkým dopytom po rýchlej energii. Rovnako pôsobí aj prísne obmedzovanie sa počas dňa. Ak človek v snahe „jesť zdravo“ neprijme dostatok výživných sacharidov, či už je to ovocie, celozrnné obilniny, strukoviny, organizmus si ich v noci agresívne vyžiada.

Po náročnom dni hľadá nervový systém rýchle uvoľnenie. Cukor vyvoláva okamžitý dopamín, zatiaľ čo stresový hormón korrtizol narúša hladinu cukru v krvi.

Chute môžu naznačovať aj nedostatok minerálov, predovšetkým horčíka, ktorý sa podieľa na regulácii stresu, spánku a svalov. Jeho nízka hladina sa často prejavuje práve neodolateľnou chuťou na čokoládu či kakao.

Profesorka Suzanne Higgsová, odborníčka na chuť do jedla z Birminghamskej univerzity, upozorňuje, že veľkú časť večerného maškrtenia tvorí čistý zvyk.

„Jedenie počas rozptýlenia, napríklad sledovanie televízie, môže viesť k tomu, že ľudia konzumujú viac, pretože venujú menej pozornosti tomu, koľko zjedli,“ objasňuje Higgsová. Dodáva, že ak sa maškrtenie odohráva pravidelne v rovnakom prostredí, okolie začne fungovať ako automatický spúšťač. Už len samotné zapnutie televízora vyvolá v mozgu túžbu niečo zjesť bez toho, aby sme pociťovali skutočný hlad. 

Odborníci sa zhodujú, že večerné maškrtenie netreba radikálne zakazovať a občasná malá porcia obľúbeného jedla s mierou je v poriadku. 

Ak sa však o deviatej večer opakovane ocitnete pri skrinke so sladkosťami, nejde o osobné zlyhanie ani nedostatok vôle.V danej chvíli proti vám skrátka pracuje samotná ľudská biológia.

Napriek zdravej strave, hmotnosť neklesá. Téme o chudnutí sme sa venovali v archívnej reportáži: