Robotika ju fascinovala už od Čapka. Dievča z Bratislavy sa stalo svetovou vedkyňou, dnes má 93 rokov

Od malička chcela byť ako jej otec, stavebný inžinier. Napokon sa rozhodla stavať roboty. Ružena Bajcsyová patrí medzi priekopníkov svetovej robotiky. Hovorí, že ocenenia jej život nezmenili. Majú však dôležitý odkaz: aj dievča zo Slovenska, o ktorom nikto nevie, môže vo svete uspieť.
Vyrastala v rodine, kde malo veľkú cenu vzdelanie. Najväčším vzorom pre ňu bol otec. „Pochádzam z rodiny, ktorá si veľmi cenila a uznávala vzdelanie. Môj otec bol stavebným inžinierom a ja som ho zbožňovala. Chcela som byť ako on,“ spomína.
Prečítajte si tiež:
Inšpiroval ju Karel Čapek
K robotike ju priviedla literatúra. Slovo „robot“ prvýkrát použil Karel Čapek a jeho myšlienky ju zaujali na celý život. „Vždy sa mi páčil koncept robotiky, ktorý vzišiel z myšlienok Karla Čapka o robotoch. Veľmi ma to fascinovalo,“ hovorí.
Na začiatku kariéry dostala jasnú podmienku. „Povedali mi, že môžem robiť čokoľvek, čo chcem, ak si na to nájdem financie a presvedčím ich, že robím niečo prospešné pre ľudstvo. A tak som sa rozhodla stavať roboty,“ opisuje.
Jej roboty vnímajú svet podobne ako človek. Pracuje sa s obrazom, so zvukom aj s hmatom.
Prečítajte si tiež:
Ocenenia sú odkazom pre ostatných
Za svoju prácu získala množstvo ocenení. Sama hovorí, že jej život nezmenili. Majú však iný význam. „Ocenenia sú veľmi dôležité a ja vám poviem, prečo. Ide o to, že malé dievča zo Slovenska, o ktorom nikto netuší, kde sa nachádza, dosiahne úspech. Napriek tomu, že nepochádza z Talianska, Nemecka, Spojeného kráľovstva či Indie,“ vysvetľuje. „Preto je to dôležité. Ale mimo toho to nezmenilo môj život.“
Prečítajte si tiež:
Po slovensky stále hovoria aj jej deti
Hoci väčšinu života prežila v zahraničí, na Bratislavu nezabudla. Bez váhania ukáže, ktorým smerom je Petržalka. Slovenčinu si pamätá len čiastočne, no v rodine žije ďalej. „Ešte pár vecí po slovensky viem, ale nespomeniem si na ne hneď. Ale moje deti stále hovoria po slovensky,“ hovorí.
O budúcnosti hovorí otvorene. „Mám 93 rokov. Netuším, koľko mi ešte zostáva času na tomto svete. Už nemám veľké sny, o akých som kedysi snívala,“ priznáva.
Prečítajte si tiež:
Odkaz mladým Slovákom
Mladým ľuďom na Slovensku odkazuje, aby sa nebáli nových vecí. „Odkážte mladým Slovákom, študentom, aby sa nebránili inováciám a boli kreatívni. Teraz je ich čas a miesto. História nám ukazuje, že ľudia pred nami vynašli všetky druhy inžinierskych zariadení. Takže tieto deti dokážu to isté,“ uzatvára.
Páči sa vám tento obsah?
Pridajte si tnlive.sk ako preferovaný zdroj na Google, aby ste videli viac obsahu ako tento.
Pridať preferovaný zdroj











