Ranná šálka kávy nie je len obľúbeným rituálom. Výskumy ju spájajú s vyššou bdelosťou, lepším výkonom aj nižším rizikom niektorých ochorení. Pri citlivých ľuďoch však môže zhoršiť spánok, trávenie či úzkosť.
Pre mnohých ľudí je káva neoddeliteľnou súčasťou rána. Niektorí ju pijú pre chuť, iní najmä pre energiu, ktorú im dodá na začiatku dňa. Účinok kávy súvisí predovšetkým s kofeínom, ktorý pôsobí povzbudzujúco na mozog a nervový systém.
Obsah kofeínu sa líši podľa druhu kávy aj spôsobu prípravy. Väčšia šálka čiernej kávy môže obsahovať približne 113 až 247 miligramov kofeínu. Odborníci preto upozorňujú, že dôležité nie je len to, či kávu pijeme, ale aj koľko jej počas dňa prijmeme.
Nutričná špecialistka Anthea Levi uvádza, že pre väčšinu zdravých dospelých môže byť bezpečná hranica približne 400 miligramov kofeínu denne. Zodpovedá to zhruba štyrom šálkam kávy, hoci citlivosť na kofeín je individuálna. Niekomu môže vyhovovať aj vyššia dávka, inému spôsobí nepríjemné prejavy už menšie množstvo, uvádza web AOL.
Kofeín pomáha znižovať únavu, zvyšovať pozornosť a podporovať sústredenie. Aj preto po káve mnohí siahajú hneď po zobudení alebo pred náročnejším pracovným dňom.
Pozitívny účinok sa môže prejaviť aj pri pohybe. Niektoré výskumy naznačujú, že káva alebo iný nápoj s obsahom kofeínu pred tréningom môže podporiť vytrvalosť a výkon. Jedna zo štúdií dokonca ukázala, že ľudia, ktorí pili kávu, mali v priemere o niečo vyšší denný počet krokov než tí, ktorí ju nepili. Vedci však upozorňujú, že na výsledok mohli vplývať aj ďalšie faktory.
Viaceré práce zároveň spájajú miernu až strednú konzumáciu kávy s priaznivejším vplyvom na zdravie srdca. Denné pitie kávy sa v štúdiách dávalo do súvislosti s nižším rizikom srdcového zlyhávania, mozgovej príhody, vysokého krvného tlaku či niektorých porúch srdcového rytmu.
Podľa odborníkov za tým môžu byť antioxidanty obsiahnuté v kávových zrnách, ktoré pomáhajú zmierňovať oxidačný stres a zápalové procesy v tele. Zároveň však platí, že samotná káva nie je zázračnou ochranou pred ochoreniami srdca. Významnú úlohu zohráva aj genetika, strava, pohyb a celkový životný štýl.
Káva môže mať vplyv aj na metabolizmus. Niektoré výskumy ju spájajú s nižším rizikom cukrovky 2. typu, najmä pri pití jednej až štyroch káv denne. Kávové zrná obsahujú rastlinné látky a antioxidanty, napríklad kyselinu chlorogénovú, ktoré môžu podporovať citlivosť na inzulín a spracovanie glukózy v tele.
Dôležité je však aj to, čo si do kávy pridávame. Sladené kávové nápoje s ochutenými sirupmi, šľahačkou či sladkými krémami môžu obsahovať veľké množstvo pridaného cukru. Pri pravidelnej konzumácii tak môžu mať opačný efekt – zvyšovať hladinu cukru v krvi, podporovať priberanie a zhoršovať metabolické zdravie.
Kofeín môže podľa webu Health krátkodobo mierne zvýšiť výdaj energie a potlačiť chuť do jedla. Odborníci však neodporúčajú spoliehať sa na kávu ako na spôsob chudnutia. Jej účinok je dočasný a bez úpravy stravy a pohybu nevedie k významnému úbytku hmotnosti.
Káva môže niektorým ľuďom pomôcť aj pri zápche. Látky v nej obsiahnuté podporujú tvorbu hormónu gastrínu a stimulujú pohyby čriev. U citlivejších ľudí však môže byť tento efekt príliš silný.
Najčastejším problémom pri káve je jej vplyv na spánok. Kofeín blokuje adenozín, látku, ktorá sa počas dňa hromadí v mozgu a pomáha navodzovať pocit únavy. Ak si človek dá kávu neskoro popoludní alebo večer, môže mať problém zaspať, spať kratšie alebo sa dostať do hlbokého spánku.
Spánková špecialistka Angela Holliday-Bell upozorňuje, že u citlivých ľudí môže byť vhodné prestať s kofeínom už okolo poludnia. Tí, ktorí kofeín odbúravajú pomalšie alebo majú problémy so spánkom, môžu potrebovať ešte skoršiu hranicu. Nadmerné množstvo kávy môže vyvolať aj nervozitu, tras, búšenie srdca alebo pocit úzkosti. Tieto prejavy sa častejšie objavujú u ľudí, ktorí sú na kofeín citliví alebo majú sklony k úzkostným stavom.
Káva môže podráždiť aj trávenie. U niektorých ľudí spôsobuje hnačku, plynatosť či bolesti brucha, najmä ak trpia syndrómom dráždivého čreva. Jej kyslosť môže zároveň zhoršiť reflux a pálenie záhy. Odborníci preto odporúčajú nepiť kávu úplne nalačno a skombinovať ju s vyváženými raňajkami.
Denné pitie kávy sa môže prejaviť aj na zuboch. Okrem zafarbenia môže kyslosť nápoja prispievať k oslabovaniu zubnej skloviny, čo sa môže prejaviť citlivosťou na teplé či studené jedlá a nápoje. Pomôcť môže vypláchnutie úst vodou po dopití kávy.
Pre väčšinu zdravých dospelých teda káva nemusí byť problémom, práve naopak – pri rozumnom množstve môže mať viacero priaznivých účinkov. Rozhodujúce je však množstvo, čas pitia a to, či ju telo dobre znáša.
Vajíčko v káve je hitom sociálnych sietí. Pozrite si archívnu reportáž, v ktorej sa dozviete viac:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
