Ak sa pravidelne zobúdzate bez energie, problém nemusí byť v tom, ako dlho spíte. Rozhodujúce je, čo sa počas noci deje s vaším telom a mozgom.
Ak sa aj po dostatočne dlhom spánku pravidelne budíte bez energie, problém nemusí byť v počte prespatých hodín. Odborníci upozorňujú, že rozhodujúcu úlohu zohráva kvalita spánku, ktorú môžu výrazne ovplyvniť úzkosť či večerné používanie elektronických zariadení.
Podľa psychoterapeutky Chandni Tugnaitovej, ktorú cituje portál Hindustan Times, môže byť jednou z hlavných príčin úzkosť. Tá totiž dokáže udržiavať nervový systém v stave zvýšenej pohotovosti aj počas spánku.
„Spánok nie je len o tom, koľko hodín prespíte. Dôležité je aj to, čo sa počas neho deje s vaším telom a mysľou,“ vysvetlila odborníčka.
Keď človek dlhodobo prežíva stres alebo úzkosť, organizmus nemusí počas noci úplne vypnúť. Hoci mozog prejde do spánku, nervový systém môže naďalej zostať v strehu a podvedome vyhodnocovať možné hrozby. Výsledkom je menej kvalitný odpočinok, ktorý telu neposkytne potrebnú regeneráciu.
Takýto stav sa môže prejavovať častým prebúdzaním, nepríjemnými alebo intenzívnymi snami či pocitom nepokoja po zobudení. Mnohí ľudia si pritom nočné prebudenia ani neuvedomujú, no práve tie môžu narúšať najhlbšie fázy spánku.
Na význam hlbokého spánku upozorňuje aj National Geographic. Výskumy ukazujú, že niektorí ľudia síce prespia odporúčaných sedem až osem hodín, no v hlbokom spánku strávia len krátky čas. Práve počas tejto fázy prebieha najintenzívnejšia regenerácia organizmu. Obnovujú sa bunky, telo dopĺňa energiu a normalizujú sa viaceré metabolické procesy. Ak je hlbokého spánku málo, človek sa môže zobudiť vyčerpaný napriek tomu, že spal dostatočne dlho.
Výskumník spánku z Pennsylvania State University Orfeu Buxton vysvetľuje, že telo potrebuje dostať jasný signál, že deň sa skončil. Ak sa tak nestane, mozog zostáva čiastočne aktívny a pripravený reagovať na okolie.
K horšej kvalite spánku môže prispieť aj večerné používanie mobilov, tabletov či počítačov. Nejde pritom len o modré svetlo alebo neskoršie zaspávanie.
Neustály príval správ, notifikácií a nových podnetov udržiava mozog v aktívnom režime. Nervový systém tak nedostáva prirodzený signál, že nastal čas na oddych.
Stanfordská psychiatrička Anna Lembkeová upozorňuje, že nepretržitá digitálna stimulácia môže meniť fungovanie systému odmeny v mozgu. Ten si zvyká neustále očakávať ďalší podnet, a preto môže byť pre človeka náročnejšie uvoľniť sa a zaspať.
Odborníci odporúčajú nesústrediť sa iba na počet hodín spánku, ale vytvoriť podmienky, ktoré organizmu umožnia prirodzene sa upokojiť.
Pomôcť môže obmedzenie používania obrazoviek pred spaním, tlmenejšie osvetlenie či pokojnejší záver dňa. Dôležité je aj riešiť samotnú úzkosť, nielen jej prejavy počas noci.
Význam zohráva aj pravidelný režim. Ak človek chodí spať a vstáva každý deň približne v rovnakom čase, biologické hodiny fungujú stabilnejšie. Naopak, výrazné rozdiely medzi pracovnými dňami a víkendom môžu organizmus narúšať podobne ako časté cestovanie medzi časovými pásmami.
Spánok preto nie je len otázkou počtu hodín strávených v posteli. Rozhoduje aj to, či sa mozog a telo dokážu skutočne uvoľniť a prejsť do hlbokých regeneračných fáz, ktoré sú nevyhnutné na kvalitný oddych.
V Teleráne sme sa venovali vplyvu bieleho a ružového šumu na spánok. Pozrite si archívny rozhovor:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
