Kosovský minister práce Andin Hoti označil Paunovičovej slová za „dôkaz, že Srbsko sa ešte stále neoslobodilo od genocídnej ideológie Slobodana Miloševiča.
Európska únia v utorok odsúdila výroky srbskej ministerky verejnej správy Snežany Paunovičovej, ktorá vyhlásila, že keby bola počas vojny v Kosove v rokoch 1998-99 pri moci namiesto vtedajšieho prezidenta Slobodana Miloševiča, „etnicky by vyčistila“ Kosovo od Albáncov. Kosovo medzičasom vyhlásilo Paunovičovú za nežiaducu osobu a udelilo jej trvalý zákaz vstupu i tranzitu cez svoje územie. Informuje o tom agentúra AFP.
Paunovičová v rozhovore pre srbskú televíziu Kurir cez víkend uviedla, že by Kosovo „zbavila Albáncov“. Dodala však, že nie ich likvidáciou, ale tým, že by zabezpečila odchod všetkých, ktorí sa necítia byť občanmi Srbska, „do svojej vlasti“. Ministerka sa pritom narodila v Kosove.
Hovorkyňa Európskej komisie Anitta Hipperová v reakcii na otázku novinárov vyhlásila, že „v Európe nie je miesto pre rétoriku ospravedlňujúcu alebo presadzujúcu etnické čistky“.
„Takéto vyhlásenia sú v rozpore s hodnotami ľudskej dôstojnosti, zmierenia a zodpovednosti,“ povedala Hipperová na tlačovej konferencii v Bruseli. V reakcii na ministerkine výroky ju opozičné strany vyzvali, aby odstúpila.
Paunovičová však v utorok odmietla svoje slová odvolať. „Nevzdávam sa politiky Socialistickej strany Srbska (SPS),“ vyhlásila s odkazom na stranu, ktorú založil Miloševič. Podľa nej ide o stranu, ktorá „viedla Srbsko za neopísateľne ťažkých historických okolností a priniesla veľké obete“.
Kosovo medzičasom vyhlásilo Paunovičovú za nežiaducu osobu a udelilo jej trvalý zákaz vstupu i tranzitu cez svoje územie. Kosovský minister vnútra Xhelal Svecla uviedol, že Paunovičovej výroky na verejnosti predstavujú pre krajinu hrozbu tým, že podnecujú nenávistné prejavy a destabilizáciu.
Kosovský minister práce Andin Hoti označil Paunovičovej slová za „dôkaz, že Srbsko sa ešte stále neoslobodilo od genocídnej ideológie Slobodana Miloševiča a od zločineckej politiky, ktorá priniesla vojny, masakry a historickú hanbu.“
Vzťahy medzi Belehradom a Prištinou zostávajú napäté od skončenia vojny v Kosove, ktorá si vyžiadala približne 13.000 obetí. Srbsko dodnes odmieta uznať nezávislosť svojho bývalého autonómneho regiónu.
Miloševiča po jeho zvrhnutí zadržali a obvinili zo zločinov proti ľudskosti spáchaných počas vojen na Balkáne. Zomrel však v roku 2006 ešte počas procesu pred Medzinárodným trestným tribunálom pre bývalú Juhosláviu v Haagu.
V priloženom videu si pozrite príspevok o 25. výročí Srebrenického masakru:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
