Z tajného stretnutia v Kremli unikli informácie o Putinovom hlavnom cieli na tento rok.
Ruský prezident Vladimir Putin na verejnosti hovorí, že varovania európskych spravodajských služieb týkajúce sa zasahovania do vnútorných záležitostí európskych štátov sú len hystériou Západu a rusofóbiou. Za zatvorenými dverami sa však formujú plány, ako ovplyvňovať dianie v Európe.
Kremeľ sa pritom nevyhýba ani násiliu a do svojej kampane je ochotný investovať neuveriteľné sumy.
Denník The New York Times zozbieral svedectvá na základe informácií od svojich zdrojov v spravodajských službách, predstaviteľov európskych krajín a ľudí, ktorí sa do takýchto aktivít zapojili, ako aj verejne dostupných dokumentov. Na základe týchto dôkazov a internetovej komunikácie zostavil pochmúrny obraz, ktorý pôsobí ako vystrihnutý z obdobia studenej vojny, keď bol Putin agentom KGB.
V decembri 2025 mal Putin na tajnej schôdzke za zatvorenými dverami určiť za hlavný cieľ na rok 2026 „rozpad NATO a EÚ zvnútra“. Teda cieľ, ktorý by ovplyvnil každú členskú krajinu Európskej únie a Severoatlantickej aliancie.
Prečítajte si tiež:
Putinove snahy rozbiť tieto spoločenstvá sú veľmi dobre zdokumentované. Úniu vníma ako konkurenciu a o Aliancii hovorí ako o hrozbe pre Rusko napriek tomu, že ide o obrannú, a nie útočnú alianciu, ako ukazuje aj vojna v Iráne, do ktorej sa odmietli zapojiť európski členovia NATO.
Rusko taktiež zasahovalo vplyvovou operáciou do referenda o vystúpení Veľkej Británie z Európskej únie.
Momentálne si však na svoje operácie vybralo malú a nenápadnú krajinu, ktorá bojuje o svoje smerovanie – Moldavsko.
Prečítajte si tiež:
Práve túto krajinu, ktorá leží medzi Rumunskom a Ukrajinou, si Putin vybral ako druhý najdôležitejší cieľ zasahovania do európskych záležitostí po našom východnom susedovi.
Ukrajina aj Moldavsko sú pritom kandidátskymi krajinami na vstup do Európskej únie. Moskva sa však snaží, aby obe krajiny túto cestu opustili a opäť padli do náručia Kremľa.
V Moldavsku Rusko vynakladalo značné prostriedky na zdiskreditovanie referenda o vstupe do Európskej únie či proeurópskej prezidentky Maie Sanduovej.
Rusko organizovalo v Srbsku, Bosne a Hercegovine a Moskve „výcvikové tábory“, ktoré mali verbovať ľudí na narúšanie volieb a organizovanie nepokojov. Účastníci mali za troj- či štvordňový kurz dostať 400 dolárov (346 €), čo je v Moldavsku nemalá suma.
Účastníci sa učili prerážať policajné kordóny, podpaľovať budovy a vyrábať výbušniny. Obliekli si aj nepriestrelné vesty a cvičili s útočnými puškami. Učili sa zaobchádzať aj s dronmi, pričom tie mali mať prípojku na umiestnenie výbušniny. Všetko sa malo diať pod dohľadom ruskej spravodajskej služby GRU.
Prečítajte si tiež:
Moskva zároveň platila stovkám moldavských pravoslávnych kňazov za získavanie voličov, šírenie ruskej propagandy a diskreditovanie Európskej únie počas bohoslužieb. Kňazi mali dostať odmenu 1 000 amerických dolárov (približne 864 €).
Systém podľa denníka navrhli a riadili z inovačného centra Skolkovo pri Moskve, ktoré je označované za ruskú obdobu Silicon Valley. Platiť ho mal moldavsko-izraelský podnikateľ Ilan Šor, ktorý žije v exile v Rusku, pretože v Moldavsku je hľadaný a odsúdený za podvod.
Podnikateľ mal naverbovať približne 150-tisíc Moldavčanov, ktorí sa mali zúčastňovať kupovania hlasov či zapojenia do protestov. V prípade účasti na protestoch im sľuboval finančnú odmenu a pokryl aj náklady na dopravu. Účastníci mali okrem toho uverejňovať zábery z protestov na sociálnych sieťach v snahe ovplyvniť verejnú mienku voči prezidentke a Európskej únii.
Okrem toho zasahovala Moskva svojím typickým spôsobom – dezinformáciami, hackerskými útokmi či finančnou podporou proruských politikov.
Prečítajte si tiež:
V deň septembrových volieb v minulom roku Rusi aktivovali svoje plány – hackeri útočili na volebnú komisiu a do ulíc vyšli aj Rusmi vycvičení občania. Na sebe mali modro-žlté pásky, aby sa navzájom spoznali, a niektorí mali aj výbušniny.
Moldavské úrady však boli pripravené a už pred voľbami si posvietili na účastníkov týchto táborov. Protesty síce nastali, no neboli násilné.
Voľby vyhrala strana prezidentky.
Tým sa však snahy Moskvy nekončia. Tento rok Rusi zaútočili na západnú Ukrajinu a vyradili z prevádzky elektrické vedenie, ktoré zásobuje 70 % krajiny elektrinou. Moldavskí predstavitelia vedia, že Moskva je pripravená na dlhú kampaň.
„Vyhrali sme bitku,“ povedal Mihai Lupascu, riaditeľ moldavskej agentúry pre kybernetickú bezpečnosť. „Ale nevyhrali sme vojnu.“
Ukrajina naďalej podniká útoky na ruskú kritickú infraštruktúru. Viac sa dozviete v reportáži:
Práve sa číta
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
NAJČÍTANEJŠIE ČLÁNKY
