Nastriekate dezinfekciu na kuchynskú linku, stôl či umývadlo a utriete ju. Bežná rutina, ktorou sa snažíme zbaviť baktérií a vírusov. Nové výskumy však upozorňujú, že pri niektorých dezinfekčných prípravkoch môže byť problémom práve to, čo pri ich používaní vdychujeme.
Vedci sa zamerali na kvartérne amóniové zlúčeniny, označované ako QAC alebo „quats“. Ide o látky, ktoré dokážu ničiť mikroorganizmy a už desaťročia sa používajú v dezinfekčných sprejoch a obrúskoch. Nájdeme ich však aj v niektorých avivážach, ústnych vodách či ďalších výrobkoch. A práve nové zistenia o ich vdychovaní vyvolávajú otázky.
Vedci z University of California, Davis skúmali účinky QAC na myšiach. Ako informuje CNN, výsledky ukázali výrazný rozdiel podľa toho, akým spôsobom sa látky dostali do organizmu. Pri vdýchnutí spôsobovali až 100-násobne väčšie poškodenie pľúc a boli až 100-násobne smrteľnejšie než pri podaní ústami. Vedci navyše zaznamenali poškodenie pľúc pri hladinách QAC v krvi podobných tým, ktoré už boli namerané u ľudí.
To neznamená, že nastriekanie dezinfekcie v domácnosti spôsobí človeku rovnaké poškodenie. Experiment prebiehal na myšiach a jeho výsledky nemožno automaticky preniesť na ľudí. Vedci však tvrdia, že výsledky otvárajú otázku, či pravidelné vdychovanie týchto látok napríklad z dezinfekčných sprejov nemôže prispievať k respiračným ochoreniam, ako sú astma či chronická obštrukčná choroba pľúc.
Prečítajte si tiež:
Ešte zaujímavejšie je, že QAC sa nemusia držať iba na povrchoch, ktoré nimi čistíme. V skoršom výskume vedci našli merateľné množstvo týchto látok v krvi 80 percent skúmaných ľudí. Vyššie hladiny QAC boli zároveň spojené s nižšou produkciou energie v mitochondriách, ktoré fungujú ako akési energetické centrá buniek.
Nie je pritom dokázané, že QAC tieto zmeny alebo konkrétne ochorenia u ľudí spôsobujú. Výsledky však pridávajú ďalší dôvod skúmať, ako sa látky do ľudského organizmu dostávajú a čo s ním môže robiť dlhodobé vystavenie.
Odborný prehľad výskumov už predtým spojil rutinné používanie sprejov a obrúskov s obsahom QAC s respiračnými a kožnými problémami. Existujú tiež otázky o ďalších možných účinkoch, no pri mnohých z nich zatiaľ chýbajú dostatočné dôkazy u ľudí.
Nové zistenia neznamenajú, že máme prestať dezinfekciu používať. Dôležité môže byť skôr to, kedy a ako ju používame. Pri bežnom upratovaní totiž často postačuje obyčajné čistenie a nie je nutné neustále dezinfikovať všetky povrchy. Ak dezinfekčný sprej používate, vhodné je dodržiavať návod výrobcu a miestnosť vetrať.
Ak chcete vedieť, či máte QAC aj doma, môžete sa pozrieť na zloženie prípravku. Jedným z najznámejších zástupcov je benzalkóniumchlorid, na obale sa môže objaviť aj ako benzalkonium chloride. QAC často spoznáte aj podľa názvov končiacich na „ammonium chloride“ či „onium chloride“.
Výskum teda zatiaľ nehovorí, že bežná dezinfekcia automaticky poškodzuje zdravie. Ukazuje však niečo, čo stojí za pozornosť: látky určené na ničenie mikroorganizmov môžeme pri rozprašovaní zároveň dostať do vlastných pľúc. A práve ich dlhodobé účinky chcú vedci lepšie pochopiť.
Práve sa číta
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
NAJČÍTANEJŠIE ČLÁNKY
