Lukáš Rambousek mal 27 rokov a pred sebou obyčajný pracovný deň. Štyri minúty pred útokom ešte plánoval párty. O necelé dve hodiny neskôr bola Severná veža preč. Jeho rodičia potom celé roky hľadali odpoveď na to, čo sa so synom stalo.
Krátko po 11. septembri 2001 ulice New Yorku zaplavili plagáty nezvestných ľudí. Na jednom z nich stál opis – „Luke Rambousek. Pracoval na 101. poschodí Severnej veže Svetového obchodného centra (WTC).“
Rodina sa však jeho nájdenia nikdy nedočkala – nenašiel sa ani 27-ročný Lukáš (skrátene Luke), ani jeho pozostatky. Rodičia, ktorí museli emigrovať z Československa pre komunistický režim, sa však nikdy nevzdali. Ich syn patril k dvom českým obetiam, ktoré zahynuli pri teroristickom útoku.
Rodičia porozprávali Davidovi Friendovi z Vanity Fair svoj príbeh.
Novinár v tom čase písal knihu Watching the World Change: The Stories Behind the Images of 9/11, v ktorej opisoval príbehy ľudí zo známych fotografií z 11. septembra.
Práve na jednej takej Rambousekovci verili, že našli svojho syna v posledných minútach jeho života.
„Nie je to vôbec príjemné,“ opísal Mike fotografiu, o ktorej veril, že je na nej jeho syn Luke. Fotografia zachytáva ľudí na vrchných poschodiach Severnej veže, ako stoja natlačení v oknách a dúfajú v zázrak, ktorý neprišiel – v záchranu.
V čase nárazu letu American Airlines 11 do prvej veže Svetového obchodného centra bolo na mieste nárazu a nad ním 1 355 ľudí. Niektorí zomreli hneď pri náraze, stovky ďalších ostali uväznené v horiacom pekle.
Rodičia identifikovali svojho syna ako tretieho zľava v hornom rade, ktorý má vyzlečené tričko.
Fotografia vznikla zhruba 15 minút po páde Južnej veže, takže ľudia, ktorí čakali v neznesiteľných podmienkach, videli, čo sa stalo s jej dvojičkou.
Netušili však, že rovnaký osud ich čaká už zakrátko – zhruba o 15 minút.
Prečítajte si tiež:
Osudný 11. september sa pritom začal úplne normálne. Lukeho otec Mike vstal v ich brooklynskom dome. Syn Luke išiel do práce v ten deň o čosi skôr ako zvyčajne – z domu odišiel už o siedmej ráno. Manželka Jindra bola mimo mesta – v ich letnom sídle v meste Damascus v Pensylvánii.
„Videl som to v televízii o deviatej. Ľudia si mysleli, že je to Cessna. Zavolal som do Lukovej kancelárie a telefóny zvonili. A ja som si pomyslel, že je v poriadku. Pôjdem ho vyzdvihnúť a prinesiem mu obed,“ uviedol Mike.
A tak sa vybral za synom do Dolného Manhattanu v domnienke, že firma ho pustí z práce skôr, keďže išlo o nehodu.
Čo však nevedel, bolo, že jeho syn ostal odrezaný na horných poschodiach bez jedinej únikovej cesty. Jedinou možnosťou, ako odtiaľ odísť, bol skok do ulíc Manhattanu, ktorý znamenal takmer istú smrť. Napriek tomu ho zvolili desiatky ľudí, niektoré zdroje hovoria až o 200.
Prečítajte si tiež:
Syn s otcom si boli veľmi blízki – spájala ich práca s počítačmi, ale aj miesto práce. Mike pracoval vo WTC v 90. rokoch, zatiaľ čo Luke tam nastúpil začiatkom roka 2001. Mladší Rambousek pracoval v spoločnosti eSpeed, dcérskej spoločnosti Cantor Fitzgerald, ako počítačový technik.
Otca a syna tiež spájal obdiv k Otovi Rambousekovi – teda Mikovmu otcovi a Lukovmu starému otcovi. Oto sa zapojil do protinacistického odboja, neskôr bol horlivým odporcom komunizmu. Dokonca ho zatkli za špionáž v prospech USA. Neskôr sa zapojil do Pražskej jari a po jej potlačení musel ujsť najprv do Talianska a potom do USA.
Tam ho neskôr nasledovala aj rodina, ktorej komunisti robili zo života peklo.
„Mal som celkom slušnú prácu ako chemik, ale snažili sa ma dostať do väzenia,“ spomínal Mike. Nasadili na nich informátorov, ktorí rodinu sledovali a udávali. Neskôr, na konci 70. rokov, ich zbavili aj československého občianstva.
Oto bol neskôr vyznamenaný prezidentom Václavom Havlom aj Ronaldom Reaganom.
Prečítajte si tiež:
Zdalo sa, že rodina si užíva svoj americký sen – ten sa však zmenil na tragédiu. Mike to pochopil, keď krátko po desiatej uviazol v metre pri Fulton Street, neďaleko Dvojičiek. Zrazu bola tma – bol to moment, keď padla Južná veža. Potom začalo byť v metre horúco, cestujúcich trápil aj dym. Keď sa konečne po polhodine dostali von z metra, Rambousek si pripadal ako ľudia, ktorých pochovala erupcia Vezuvu v Pompejach.
Práve vtedy padla Severná veža aj s Lukášom.
„Bolo to, akoby niekto vzal vedro popola a len ho na mňa vysypal,“ povedal Mike. Pripadal si ako obyvatelia starovekého rímskeho mesta, ktorých telesné pozostatky – respektíve dutiny po ich telách – dnes obdivujú davy turistov.
„Zrazu som mal pocit, že Luke je preč. Nevedeli sme, že veža zmizla, ale zrazu som o Lukovi nejako vedel. V tej hmote, ktorú tam dýchame, musia byť jeho čiastočky,“ dodal.
V ten deň pokračoval v prehľadávaní ulíc a dúfal, že svojho syna nejakým zázrakom nájde. Pokračoval v tom aj ďalšie dni.
Nevedel však, čo sa s ním stalo. Jeho pozostatky sa nikdy nenašli. Potom však objavil fotografiu fotografa Jeffa Christensena z agentúry Reuters, na ktorej si myslel, že je jeho syn Lukáš. Podarilo sa mu fotografiu mierne upraviť, aby bola lepšie viditeľná. Forenzne však totožnosť muža potvrdiť nebolo možné, rodičia si napriek tomu boli istí.
„Držal niekoho, takže by sa nevzdal,“ povedal Mike. Ani matka Jindra neverila, že by jej syn z okna vyskočil.
„Zvykol dvíhať činky. Mal veľmi široké ramená,“ opisovala jeho matka Jindra. „Pomáhal každému. Keď dostal výplatu, dával 20 dolárov starej žene na ulici,“ dodala.
Poloha muža na fotografii by zodpovedala 103. poschodiu.
Pre rodičov bola táto fotografia predovšetkým niečím, čo im pomohlo celú kapitolu uzavrieť, keďže dovtedy nemali nič.
„Pred touto fotkou ráno povedal ‚Ahoj, čau‘ a jednoducho zmizol. Aspoň teraz máme nejakú predstavu. Takmer hodinu a pol prežívali, viseli z okien a čakali, čakali,“ dodal Mike.
V predstave o tom, čo ich syn v posledných chvíľach robil, im pomohol aj e-mail, ktorý poslal tesne pred nárazom lietadla. Písal v ňom o párty Junk Fest, ktorú každý rok organizoval u rodičov v Pensylvánii pre svojich priateľov. Púšťal im techno a tanečnú hudbu, čo bola jeho voľnočasová záľuba, vystupoval aj ako DJ. Pili a jedli nezdravé jedlo.
Ďalší Junk Fest mali naplánovaný na 28. septembra. Jeho otec ho nakoniec uskutočnil ako spomienku na syna.
Rovnako udržiaval jeho pamiatku živú až do konca svojho života. Mike zomrel v roku 2019. V tom istom roku, no ešte pred ním, zomrela aj jeho manželka Jindra. Obaja dožili ďaleko od New York City, v Pensylvánii.
Mike vytvoril aj spomienkovú skupinu na Facebooku, kde až do konca svojho života zverejňoval synove fotografie. Z najbližšej rodiny tak po Lukášovi ostal jeho brat Martin s rodinou.
Lukáš však nebol jediným človekom, ktorý našiel v Dvojičkách smrť po tom, čo jeho rodina unikla pred totalitou. Aj druhá česká obeť, Alena Sešínová, utiekla z Československa po roku 1968. Najskôr do Francúzska a potom do USA, kde vyštudovala a začala pracovať.
Iróniou osudu je, že 11. septembra nemala byť ani v práci. Rozhodla sa však, že dokončí administratívu, čo sa jej stalo osudným.
Sešínová pracovala pár poschodí pod Lukášom – na 96. poschodí, ktoré zdevastovalo unesené lietadlo.
Práve sa číta
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
NAJČÍTANEJŠIE ČLÁNKY
