Sedemdesiatka sa môže tridsiatnikovi zdať poriadne ďaleko. Práve to, čo robíme v mladšom veku, však môže ovplyvniť, v akej fyzickej aj mentálnej kondícii zostaneme o niekoľko desaťročí.
Po tridsiatke sa totiž začínajú objavovať prvé nenápadné zmeny súvisiace so starnutím. Postupne sa môže meniť množstvo svalovej hmoty, sila, hustota kostí či fungovanie metabolizmu. Odborníci oslovení BBC preto toto obdobie považujú za dôležitú príležitosť vybudovať si akúsi zdravotnú rezervu na neskorší život.
Dobrou správou je, že nejde o žiadne zázračné tabletky či drahé procedúry. Medzi odporúčaniami sa objavuje silový a vytrvalostný pohyb, pravidelný spánok, obmedzenie alkoholu, zdravšie stravovanie či dokonca obyčajná svižná prechádzka.
Jedným z cieľov by podľa odborníkov malo byť vybudovať si v mladšom veku čo najlepšiu fyzickú kondíciu. Paul Morgan z Manchester Metropolitan University skúma aj takzvaných masters športovcov – ľudí nad 35 rokov, ktorí pravidelne športujú a súťažia aj vo vyššom veku. U mnohých z nich vidieť odlišnú trajektóriu starnutia. V mladšom veku dosiahnu vyššiu úroveň kondície a svalovej sily a ich následný pokles prichádza z vyššieho východiskového bodu.
Dôležité sú aj nohy. Strata sily, pohyblivosti a rovnováhy totiž vo vyššom veku zvyšuje riziko pádov, ktoré môžu mať pre seniorov vážne následky.
Nie každý však musí začať behať maratóny alebo tráviť každý deň hodinu v posilňovni.
Prečítajte si tiež:
Odborníci odporúčajú nájsť si najmä aktivitu, pri ktorej človek dokáže zostať dlhodobo. Môže ísť o beh, bicykel, tenis, bedminton, posilňovanie alebo kombináciu viacerých športov. Extrém pritom nemusí byť potrebný. Dôležitejšia je pravidelnosť a schopnosť udržať pohyb ako súčasť života aj v ďalších desaťročiach.
S pribúdajúcim vekom prirodzene klesá množstvo a kvalita svalovej hmoty. Ak však človek vstupuje do stredného a vyššieho veku s väčšou svalovou rezervou, môže mať lepšie predpoklady na zachovanie sily a samostatnosti. Práve preto má popri aeróbnom pohybe význam aj silový tréning.
Pohyb je iba jedna časť skladačky. Eric Verdin z Buck Institute for Research on Aging upozorňuje aj na pravidelnosť spánku. Nejde teda iba o počet hodín, ale aj o to, či približne v rovnakom čase zaspávame a vstávame.
Ľudský organizmus funguje podľa približne 24-hodinového cirkadiánneho rytmu, ktorý ovplyvňuje množstvo biologických procesov vrátane metabolizmu.
Nedostatok spánku môže mať aj nepriamy efekt. Po zlej noci máme menej energie, môže sa meniť metabolizmus a zároveň býva náročnejšie dodržiavať ostatné zdravé návyky.
Tridsiatka môže byť podľa odborníkov aj vhodným obdobím na prehodnotenie množstva alkoholu.
Výhodou je, že pri zdravom starnutí nemusíme čakať desaťročia na všetky výsledky. Menej alkoholu, viac pohybu či kvalitnejší spánok môžu prinášať zdravotné benefity už v súčasnosti.
BBC preto medzi návyky, ktoré sa oplatí riešiť už v tridsiatke, zaraďuje pravidelné zubné prehliadky, dôkladné čistenie zubov, nefajčenie a obmedzenie sladkých potravín. Neznamená to, že zlá ústna hygiena automaticky spôsobí demenciu. Ide o jeden z viacerých faktorov spojených s celkovým zdravím počas života.
Ďalším pilierom je strava. Odborníci odporúčajú zvýšiť podiel ovocia a zeleniny a obmedzovať vysoko priemyselne spracované potraviny.
Pri tomto odporúčaní je však dobré byť opatrnejší. Dôkazy o konkrétnych režimoch prerušovaného pôstu a ich dlhodobom vplyve na starnutie u ľudí nie sú také pevné ako dôkazy podporujúce pravidelný pohyb, nefajčenie či kvalitnú stravu.
Posolstvom odborníkov pritom nie je, že kto premárnil tridsiatku, má smolu. Zdravšie návyky majú význam aj v neskoršom veku. Tridsiatka je však obdobím, keď máme pred sebou ešte niekoľko desaťročí, počas ktorých sa malé každodenné rozdiely môžu postupne nahromadiť.
Starnutie tým zastaviť nedokážeme. Môžeme však ovplyvniť, v akej kondícii do vyššieho veku vstúpime.
Práve sa číta
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
NAJČÍTANEJŠIE ČLÁNKY
