Vzťahy EÚ a Kanady sa v posledných mesiacoch dostávajú do popredia aj v súvislosti s politikou Spojených štátov pod vedením prezidenta Donalda Trumpa.
Európska únia (EÚ) chce s Kanadou prehĺbiť svoje strategické partnerstvo vytvorením „Aliancie pre budúcnosť“. Uviedla to v stredu predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová v prejave o stave Únie pred poslancami Európskeho parlamentu a kanadským premiérom Markom Carneym v Štrasburgu. Šéfka EK zároveň oznámila, že chce otvoriť dvere Kanade k získaniu štatútu prvého pridruženého člena Únie.
„Moc nepatrí najsilnejším, najbohatším alebo najhlasnejším, ale nám všetkým. Demokracie majú slobodu vybrať si, s kým budú spolupracovať,“ vyhlásia von der Leyenová. Podľa jej slov partnerstvo nie je namierené proti žiadnej krajine. „Chceme posunúť naše vzťahy s Kanadou na najvyššiu možnú úroveň,“ doplnila.
Vytvorením Aliancie pre budúcnosť vznikne spoločný priestor prosperity a ekonomickej bezpečnosti, povedala von der Leyenová. „Budeme pracovať na inteligentnej výrobe, vytvoríme technologickú alianciu, integrujeme obranné priemyselné základne. Z Arktídy spravíme vlajkový spoločný projekt. Budeme pracovať na energiách, kritických mineráloch a batériách,“ doplnila šéfka EK.
Carney, ktorý je v Štrasburgu na zasadnutí Európskeho parlamentu, má vo štvrtok pred europoslancami vystúpiť s prejavom o vzťahoch medzi Kanadou a EÚ. Obe strany plánujú o ďalšom prehĺbení partnerstva rokovať aj na summite 29. a 30. októbra v Kanade.
Prečítajte si tiež:
Vzťahy EÚ a Kanady sa v posledných mesiacoch dostávajú do popredia aj v súvislosti s politikou Spojených štátov pod vedením prezidenta Donalda Trumpa. Ottawa sa snaží diverzifikovať svoje obchodné a politické vzťahy a EÚ vníma ako významného partnera v oblasti obchodu, energetiky, bezpečnosti či strategických surovín. Obe strany zároveň rokujú o užšej spolupráci v oblasti vzdelávania, digitálnej infraštruktúry a bezpečnosti v Arktíde.
Základom vzťahov EÚ a Kanady je Dohoda o strategickom partnerstve a Komplexná hospodárska a obchodná dohoda (CETA), ktorá sa predbežne uplatňuje od roku 2017. Kanadský premiér Mark Carney v utorok vyzval desať členských krajín EÚ, ktoré dohodu ešte neratifikovali, aby tak urobili. CETA pritom výrazne zjednodušila vzájomný obchod a odstránila väčšinu ciel. Strategické partnerstvo zahŕňa spoluprácu v zahraničnej politike, bezpečnosti, energetike, klimatickej politike a digitálnej oblasti.
Spolupráca v oblasti bezpečnosti a obrany sa výrazne prehĺbila v júni 2025, keď EÚ a Kanada podpísali partnerstvo v tejto oblasti. Dohoda počíta s užšou spoluprácou pri podpore Ukrajiny, vojenskej mobilite, námornej a vesmírnej bezpečnosti, kybernetických a hybridných hrozbách či v obrannom priemysle. Kanada sa následne stala prvou krajinou mimo Európy, ktorá sa zapojila do únijného nástroja SAFE na spoločné obstarávanie v oblasti obrany.
O užšom prepojení Kanady s EÚ sa diskutovalo aj v posledných dňoch. Denník The Wall Street Journal informoval, že Ottawa zisťuje, či by sa Kanada mohla stať „asociovaným členom“ EÚ. Carney však v nedeľu uviedol, že Kanada neusiluje o členstvo v Únii, ale chce s ňou vytvoriť „jedinečné spojenectvo“ založené na spoločných hodnotách a prioritách.
Prečítajte si tiež:
Európska komisia (EK) zriadi „Alianciu pre klimatické poistenie“, ktorá má pomôcť zmenšiť rozdiel medzi škodami spôsobenými prírodnými katastrofami a ich krytím súkromným poistením. Oznámila to v stredu predsedníčka EK Ursula von der Leyenová v prejave o stave Únie pred poslancami Európskeho parlamentu v Štrasburgu. Uplynulé leto označila za leto pravdy.
„V súčasnosti je v Európe súkromným poistením krytých len približne 25 percent škôd spôsobených katastrofami. To znamená, že štátne rozpočty sa až príliš často stávajú poisťovateľom poslednej inštancie,“ uviedla šéfka EK. Podľa jej slov je potrebné zmierňovať dôsledky klímy, no zároveň sa ním prispôsobovať.
Budúci mesiac EK predstaví nový rámec pre klimatickú odolnosť. „Identifikujeme 100 najzraniteľnejších území v Európe. A posúdime riziká - ako aj úroveň, na ktorej by sa mali riadiť,“ doplnila von der Leyenová.
Podľa nej to EÚ poskytne celospoločenský prístup - až po lokálnu úroveň, kde na adaptácii záleží najviac. Jeho cieľom bude spraviť z Európy lídra v oblasti adaptačných technológií, čo je obrovský vznikajúci trh, ozrejmila predsedníčka EK.
„Toto leto sa nesmie opakovať. Preto čoskoro predstavíme aj Európsky plán pre vlny horúčav. Potrebujeme lepšie systémy včasného varovania a lepšiu pripravenosť zdravotníctva. Potrebujeme urbanistickú adaptáciu a chladenie miest. A musíme podporiť tých najzraniteľnejších,“ zdôraznila.
Komisia chce zároveň zabezpečiť, aby sa odolnosť voči zmene klímy zohľadňovala pri rozhodovaní o investíciách do infraštruktúry, tvorbe legislatívy a ďalších politikách na európskej aj vnútroštátnej úrovni.
Dôraz na adaptáciu prichádza v čase, keď Európa čelí čoraz výraznejším prejavom klimatickej zmeny vrátane sucha, vĺn horúčav a rozsiahlych lesných požiarov. Komisia zároveň obhajuje svoj cieľ znížiť do roku 2040 emisie, pričom čelí tlaku priemyslu a niektorých členských štátov na obmedzenie ekonomických nákladov zelenej transformácie.
Prečítajte si tiež:
Predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová v stredu navrhla vytvorenie Európskej bezpečnostnej rady, ktorá má umožniť užšiu koordináciu reakcií na rastúce bezpečnostné hrozby. Združovať má lídrov členských štátov Európskej únie a partnerských krajín vrátane Ukrajiny, Británie, Nórska a Kanady. Oznámila to v Správe o stave Únie pred poslancami Európskeho parlamentu v Štrasburgu.
„Vzhľadom na povahu a rozsah hroziacich rizík je to teraz ešte naliehavejšie. Preto predstavíme naše nápady, ako premeniť Európsku bezpečnostnú radu na realitu,“ poznamenala šéfka EK.
Návrh vychádza z myšlienky, o ktorej sa v EÚ diskutuje už niekoľko rokov a ktorá získala nový impulz po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu. Za jej vytvorenie sa opakovane zasadzoval aj eurokomisár pre obranu Andrius Kubilius.
Von der Leyenová zároveň navrhla nový bezpečnostný „protokol“ podľa vzoru článku 4 Severoatlantickej zmluvy. „Verím, že je čas na vlastný Článok 4 Európy - alebo Protokol o núdzovej bezpečnosti,“ uviedla a spresnila, že po jeho aktivácii jedným členským štátom by sa zišli všetky členské štáty, aby skoordinovali európsku reakciu. Článok 4 NATO umožňuje členským krajinám požiadať o konzultácie, ak sa podľa ich názoru ocitne ohrozená ich bezpečnosť alebo územná celistvosť.
Návrhy von der Leyenovej prichádzajú v čase, keď EÚ posilňuje spoluprácu s NATO a zároveň hľadá spôsoby, ako zlepšiť vlastnú schopnosť reagovať na bezpečnostné hrozby.
Práve sa číta
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
NAJČÍTANEJŠIE ČLÁNKY
