Proces, ktorý vedie k infarktu začína v cievach už okolo dvadsiateho roku života.
Väčšina ľudí si spája srdcové ochorenia skôr s vyšším vekom. Nová rozsiahla štúdia však ukazuje, že proces, ktorý neskôr vedie k infarktu či mozgovej príhode, môže v našich tepnách prebiehať oveľa skôr. Vedci odhalili známky aterosklerózy, teda kôrnatenia tepien už u ľudí vo veku od 18 do 29 rokov. S pribúdajúcim vekom pritom množstvo plaku, teda zmesi tukov, cholesterolu, vápnika a iných látok, v tepnách výrazne vzrastá.
Pre zdravého mladého človeka je srdcový infarkt zvyčajne vzdialenou hrozbou. Ak má normálny krvný tlak aj hladinu cholesterolu, môže sa zdať, že na prevenciu kardiovaskulárnych ochorení je ešte dosť času. Napriek tomu sa výskumníci zamerali na tepny a cievy dospelých Dánov a Španielov, mužov a žien, vo veku od 18 do 70 rokov. Zo vzorky 16 808 nemal dovtedy ani jeden z nich diagnostikované srdcové ochorenie.
Výsledky ukázali, že známky aterosklerózy, teda ukladania plaku do stien tepien, malo viac ako 57 percent účastníkov, ktorí absolvovali kompletné vyšetrenie. Prekvapujúce však je, že ateroskleróza nebola problémom iba starších sledovaných ľudí. Vedci ju zaznamenali aj u ľudí vo veku od 18 do 29 rokov. V tejto vekovej skupine malo plak 8,7 percenta mužov a 6,7 percenta žien.
Prečítajte si tiež:
U ľudí po tridsiatke bol rozdiel ešte výraznejší. Zistiteľný plak malo 34,6 percenta mužov, teda viac ako každý tretí. U žien išlo o 21,3 percenta. U mužov podľa výsledkov sa začína plak v tepnách hromadiť skôr. Podľa vedcov ide o „náskok“ približne päť až desať rokov. U žien sa proces rozbieha neskôr, no v strednom veku sa jeho tempo výrazne zvyšuje.
Vo veku od 60 do 70 rokov už bola ateroskleróza bežným nálezom. Bez zisteného plaku zostalo iba 1,9 percenta mužov a 8,1 percenta žien. S pribúdajúcim vekom sa plaky objavovali v čoraz väčšom počte tepien a rástlo aj ich celkové množstvo.
Ateroskleróza vzniká postupným hromadením tukov, cholesterolu a ďalších látok v stenách tepien. Plaky môžu postupne zužovať priestor na prúdenie krvi. Problém môže nastať vo chvíli, keď plak praskne. Telo môže na jeho povrchu vytvoriť krvnú zrazeninu, ktorá tepnu upchá, a výsledkom potom môže byť infarkt alebo mozgová príhoda.
Vedci zároveň upozorňujú, že samotný nález plaku ešte neznamená, že človeka v budúcnosti nevyhnutne postihne infarkt. Niektoré plaky môžu zostať stabilné dlhé roky, iné však môžu postupne rásť a neskôr obmedzovať prietok krvi alebo prasknúť. Výsledky tak skôr upozorňujú na to, že zdravie tepien je dlhodobou záležitosťou.
Podľa kardiológa Borja Ibáñez, ktorého cituje web CNN Prima News, sa desiatky rokov odhadovalo kardiovaskulárne riziko na základe faktorov, ako sú krvný tlak či cholesterol. Táto štúdia ukazuje, že môžeme ísť o krok ďalej a odhaliť samotné ochorenie priamo, skôr ako príde infarkt či mozgová príhoda. V ďalšej fáze projektu sa preto chce veda zamerať na otázku, či prevencia prispôsobená výsledkom zobrazovacích vyšetrení dokáže rozvoj aterosklerózy spomaliť účinnejšie.
Pozrite si rozhovor o infarkte u mladých ľudí:
Práve sa číta
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
NAJČÍTANEJŠIE ČLÁNKY
