Niektoré infekcie môžu počas tehotenstva prejsť cez placentu. Vedci zisťovali, ako sa ich následky môžu prejaviť ešte po desaťročiach.
Deti, ktoré sa ešte pred narodením nakazili niektorou zo zriedkavých infekcií zo skupiny TORCH, mali podľa rozsiahlej švédskej štúdie výrazne vyššiu pravdepodobnosť neskoršej diagnózy autizmu alebo intelektového postihnutia, píše Euronews.
Vedci však upozorňujú, že takéto vrodené infekcie sú veľmi zriedkavé a vysvetľujú len malú časť všetkých prípadov autizmu.
Do skupiny TORCH patria napríklad toxoplazmóza, syfilis, ružienka, cytomegalovírusová infekcia či herpes. Na rozdiel od mnohých bežných infekcií môžu ich pôvodcovia v niektorých prípadoch prejsť cez placentu a zasiahnuť vyvíjajúci sa plod.
Sú známe aj tým, že môžu zvýšiť riziko potratu, narodenia mŕtveho dieťaťa alebo ďalších komplikácií.
Prečítajte si tiež:
Výskumníci analyzovali údaje približne 3,7 milióna ľudí narodených vo Švédsku v rokoch 1987 až 2021. Vrodenú infekciu zo skupiny TORCH diagnostikovali 975 z nich. Účastníkov sledovali až tri desaťročia.
Deti s vrodenou infekciou mali približne trojnásobne vyššiu pravdepodobnosť neskoršej diagnózy autizmu a viac než sedemnásobne vyššiu pravdepodobnosť intelektového postihnutia.
Pri ťažkom až hlbokom intelektovom postihnutí bola pravdepodobnosť podľa štúdie až 30-násobná. Autizmus sa neskôr mohol objaviť približne u jedného z piatich detí s diagnostikovanou TORCH infekciou.
„Je dôležité zdôrazniť, že tieto infekcie sa z matky na dieťa prenášajú len zriedkavo. Predstavujú veľmi malú časť všetkých prípadov autizmu v populácii, no u detí, ktoré sú skutočne zasiahnuté, vidíme jasne zvýšené riziko autizmu aj intelektového postihnutia,“ uviedla spoluautorka štúdie Reneé Gardnerová z Karolinska Institutet.
Prečítajte si tiež:
Britský denník The Times doplnil, že vrodené TORCH infekcie sa v skúmanej populácii vyskytovali približne v 2,5 prípadu na 10-tisíc pôrodov a podľa výpočtov súviseli len s približne 0,034 percenta prípadov autizmu.
Porovnanie so súrodencami zároveň ukázalo, že pozorovanú súvislosť nemožno jednoducho vysvetliť spoločným rodinným prostredím či genetickými faktormi.
Keďže však išlo o observačnú štúdiu, samotné výsledky nedokazujú, že infekcia priamo spôsobila autizmus.
Výskumníci zaznamenali aj slabšie školské výsledky u časti ľudí s vrodenou infekciou, ktorí nemali diagnostikovaný autizmus ani intelektové postihnutie.
Autori preto zdôrazňujú význam prevencie. Patrí sem očkovanie proti infekciám, pri ktorých je dostupné, skríning počas tehotenstva a ďalšie opatrenia znižujúce riziko prenosu na plod. Upozorňujú tiež, že systémy bez plošného novorodeneckého skríningu môžu prehliadnuť infekcie bez zjavných príznakov.
Pozrite si aj rozhovor o tom, čím si žena počas tehotenstva prechádza:
Práve sa číta
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
NAJČÍTANEJŠIE ČLÁNKY
