Zem sa nachádza v kritickom stave, keďže podľa nemeckých odborníkov sme prekročili bezpečné limity až v siedmich z deviatich kľúčových sfér, ktoré zabezpečujú jej obývateľnosť.
Podľa najnovšej Správy o zdravotnom stave planéty (Planetary Health Check) merania ukazujú, že situácia sa v týchto narušených oblastiach neustále zhoršuje. Autori pravidelnej analýzy varujú, že extrémne prejavy počasia – vrátane historicky najteplejších oceánov, rozsiahlych lesných požiarov, vĺn horúčav, ničivých záplav a pretrvávajúceho sucha – sú jasným dôkazom obrovského preťaženia globálnych ekosystémov.
Za touto komplexnou hodnotiacou správou stojí vyše šesťdesiat uznávaných expertov. Na jej tvorbe sa podieľal Postupimský inštitút pre výskum dopadov zmeny klímy (PIK) spolu s iniciatívou Planetary Guardians.
Celá štúdia sa opiera o koncept takzvaných planetárnych hraníc. Ide o deväť prepojených prírodných mechanizmov, ktoré udržiavajú našu planétu stabilnú a schopnú podporovať život. Keďže v roku 2025 kleslo do nebezpečného pásma aj okysľovanie oceánov, bilancia prekročených limitov stúpla na sedem. Všetky tieto narušené procesy momentálne dosahujú historicky najrizikovejšie hodnoty.
?7 of 9 Planetary Boundaries are now transgressed; all 7 at their highest recorded levels: Planetary Health Check 2026 finds Earth’s interconnected life-support systems under increasing strain.
— Potsdam Institute for Climate Impact Research PIK (@PIK_Climate) September 21, 2026
Report?️ https://t.co/DbFREPjYJ3
Video?️ https://t.co/uQh549173a pic.twitter.com/eb1lwkM7O1
Týchto sedem prekročených hraníc je: zmena klímy, zmena integrity biosféry, zmena systémov využívania pôdy, zmena stavu sladkej vody, zmena biogeochemických tokov, zavádzanie nových entít a okysľovanie oceánov. Iba v prípade hraníc týkajúcich sa úbytku ozónu v stratosfére a zaťaženia atmosféry aerosólmi došlo v poslednom desaťročí k zlepšeniu. Autori však varujú, že nebezpečné hladiny aerosólov napriek tomu v niektorých oblastiach stále pretrvávajú.
„Diagnóza je jednoznačná. Tlak rastie vo všetkých planetárnych hraniciach, ktoré sa už nachádzajú mimo bezpečného prevádzkového priestoru. To znamená, že sa zvyšuje riziko rozsiahlych, trvalých a potenciálne nezvratných zmien, zatiaľ čo naša tolerancia voči chybám pri riešení týchto problémov sa zmenšuje,“ uviedol klimatológ Boris Sakschewski, ktorý je hlavným autorom správy.
Prečítajte si tiež:
Správa vychádza po dvanástich mesiacoch, ktoré boli v mnohých ohľadoch extrémne, a to tak na pevnine, ako aj v oceánoch.
Vedci spomínajú niekoľko konkrétnych javov. Povodne spôsobené monzúnom v Pakistane v roku 2025 postihli viac ako 6,9 milióna ľudí. Svetové oceány absorbovali rekordné množstvo tepla, čo pomohlo hurikánu Melissa načerpať z neho energiu a dosiahnuť tak silu 5 – následne zasiahol Jamajku.
Od januára 2023 do septembra 2025 postihlo bielenie koralov spôsobené teplejším a kyslejším oceánom približne 84,4 percenta celosvetovej plochy koralových útesov – v histórii pozorovaní je to najviac, čo vedci kedy namerali.
V roku 2026 zažila západná Európa najteplejšie obdobie v júni a júli v histórii, ktoré sprevádzalo sucho vo Francúzsku, Španielsku, Nemecku a Spojenom kráľovstve, spolu s rozsiahlymi lesnými požiarmi po celej Európe a Kanade. Rekordné horúčavy boli zaznamenané aj v Japonsku, Južnej Kórei a v niektorých častiach Blízkeho východu.
Práve sa číta
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
NAJČÍTANEJŠIE ČLÁNKY
