Zdraviu môže škodiť niečo, čo si ani neuvedomujeme. Odborníci to prirovnávajú k 15 cigaretám denne
Nedostatok skutočnej blízkosti môže mať vážnejšie následky, než sa na prvý pohľad zdá. Výskumy spájajú dlhodobú osamelosť so zvýšeným rizikom srdcových ochorení, depresie aj zhoršenia kognitívnych funkcií. Dobrou správou je, že existujú kroky, ktorými môžeme situáciu začať meniť.
Osamelosť nemusí znamenať, že človek žije sám alebo nemá nikoho vo svojom okolí. Často ju zažívajú aj ľudia obklopení rodinou, priateľmi či kolegami.
Rozhodujúci totiž nie je počet kontaktov, ale pocit, že si s niekým skutočne rozumieme a máme sa na koho obrátiť. Ak sa osamelosť stane dlhodobou súčasťou života, môže negatívne ovplyvniť nielen psychiku, ale aj fyzické zdravie.
Na jej závažnosť upozorňujú aj zdravotnícke autority. Americký hlavný hygienik pred niekoľkými rokmi označil osamelosť a sociálnu izoláciu za epidémiu. Zároveň poukázal na to, že ich dosah na zdravie môže byť porovnateľný s fajčením 15 cigariet denne.
Sociálna izolácia a osamelosť pritom nie sú iba nepríjemnými pocitmi. Výskumy ich podľa webu April Health spájajú so zvýšeným rizikom viacerých zdravotných problémov vrátane srdcových ochorení, mozgovej príhody, depresie či zhoršovania kognitívnych funkcií.
Jedným z možných vysvetlení je dlhodobá aktivácia stresovej reakcie organizmu. Ak človek dlhodobo prežíva nedostatok blízkych vzťahov, jeho telo môže zostať vo zvýšenej pohotovosti. S tým súvisia zmeny v hladinách stresových hormónov aj zápalových procesoch, ktoré môžu časom zaťažovať srdcovo-cievny systém a ovplyvňovať imunitu.
Prečítajte si tiež:
Čo môže pomôcť prekonať osamelosť?
Prvým krokom je uvedomiť si vlastné pocity a pomenovať, čo nám v medziľudských vzťahoch chýba. Niekomu môže pomôcť viac času stráveného s blízkymi, inému nadviazanie nových kontaktov alebo návrat k aktivitám, pri ktorých sa prirodzene stretáva s ľuďmi.
Dôležitá pritom nemusí byť veľká skupina priateľov. Aj jeden dôveryhodný človek, s ktorým sa môžeme otvorene porozprávať, môže mať významný vplyv na pocit blízkosti a spolupatričnosti, uvádza portál Prevention.
Pomôcť môžu napríklad pravidelné stretnutia s rodinou, spoločné prechádzky, záujmové krúžky, dobrovoľníctvo alebo aktivity v miestnej komunite. Pri nadväzovaní vzťahov je užitočné postupovať po malých krokoch a nevyvíjať na seba tlak, že sa všetko musí zmeniť okamžite.
Ak však osamelosť pretrváva, výrazne ovplyvňuje každodenné fungovanie alebo sa spája s beznádejou a zhoršenou náladou, vhodné je obrátiť sa na psychológa či iného odborníka na duševné zdravie. Vyhľadanie pomoci nie je prejavom slabosti, ale spôsobom, ako situáciu začať riešiť.
Prečítajte si tiež:
Na koho sa môžete obrániť?
Ak človek prežíva osamelosť, cíti sa bez podpory alebo sa nemá komu zdôveriť, nemusí na svoje ťažkosti zostať sám. Ako sme vás informovali v staršom článku, na Slovensku má k dispozícii aj anonymnú a bezplatnú pomoc. Obrátiť sa môže napríklad na Linku dôvery Nezábudka, ktorá poskytuje podporu prostredníctvom telefonického a e-mailového poradenstva. Okrem toho psychologickú pomoc ponúka aj IPčko a Linka detskej istoty.
Osamelosť nie je vždy viditeľná navonok a nemusí súvisieť s tým, koľko ľudí máme okolo seba. Podstatné je, či sa cítime prijatí, pochopení a či máme niekoho, na koho sa môžeme obrátiť. Práve preto by sme jej nemali pripisovať menší význam, než má. Včasné rozpoznanie problému a ochota vyhľadať pomoc môžu byť dôležitým krokom k lepšej psychickej pohode aj zdraviu.
V Teleráne sme sa venovali osamelosti, ktorá trápi mamičky. Pozrite si archívny rozhovor s odborníčkou:
Páči sa vám tento obsah?
Pridajte si tnlive.sk ako preferovaný zdroj na Google, aby ste videli viac obsahu ako tento.
Pridať preferovaný zdroj
