Mnohí Slováci to robia, aby nevyhadzovali jedlo. Zdanlivo nevinný zvyk však môže zvýšiť riziko rakoviny
Zdanlivo neškodný zvyk môže prinášať zdravotné riziká. Vlákna plesní totiž môžu prenikať hlboko do potravín a vytvárať toxíny, ktoré odolávajú aj vysokým teplotám. Pri dlhodobom vystavení niektorým z nich hrozia vážne následky.
Keď sa na chlebe, ovocí či zaváranine objaví pleseň, mnohí ľudia jednoducho odkroja napadnutú časť a zvyšok zjedia. Takýto postup však môže predstavovať zdravotné riziko. Pleseň totiž môže prerastať hlbšie do potraviny a niektoré druhy produkujú toxíny, ktoré nezničí ani tepelná úprava. Pri dlhodobom vystavení určitým mykotoxínom sa pritom zvyšuje aj riziko vzniku rakoviny.
„Tieto vlákna prerastajú potravinou hlbšie, preto je kontaminovaná aj vo vnútri, čo spotrebiteľ nevidí,“ upozorňuje Veronika Kýrová, vedúca Národného referenčného centra pre mikroskopické huby a ich toxíny pre CNN Prima News.
Viditeľná pleseň je často len časťou problému. Ako sme vás informovali v staršom článku, jej mikroskopické vlákna môžu zasahovať aj do miest, kde ešte nie sú viditeľné známky napadnutia. Riziko je obzvlášť vysoké pri potravinách s vyšším obsahom vody, ako sú džemy, marmelády, jogurty či mäkké ovocie.
„Pri tepelnej úprave potravín môžete zničiť viditeľné mycélium, ale nezničíte produkty týchto plesní, teda nebezpečné mykotoxíny. Potraviny je naozaj potrebné vyhodiť,“ zdôrazňuje Kýrová. Ani varenie či pečenie preto nemusia z kontaminovanej potraviny urobiť bezpečné jedlo. Niektoré mykotoxíny sú totiž odolné voči teplu.
Prečítajte si tiež:
Rizikové sú aj orechy a obilniny
Nie každá pleseň je automaticky nebezpečná. Problémom sú najmä druhy, ktoré produkujú mykotoxíny – toxické látky s nepriaznivými účinkami na zdravie. Osobitnú pozornosť si zaslúžia orechy, olejniny, obilniny a koreniny. Za určitých podmienok sa v nich môžu vytvárať aflatoxíny, ktoré patria medzi známe karcinogénne látky a spájajú sa najmä so zvýšeným rizikom rakoviny pečene.
To však neznamená, že každá plesnivá potravina spôsobí rakovinu. Riziko závisí od druhu plesne, množstva vytvorených toxínov a dĺžky vystavenia organizmu. Po konzumácii väčšieho množstva kontaminovanej potraviny sa môžu objaviť bolesti žalúdka, kŕče v bruchu či závraty. Nebezpečná však môže byť aj opakovaná konzumácia menších dávok mykotoxínov.
„Každá takáto dávka sa nám sčítava. Čím dlhšie trvá chronická toxicita, tým viac sa zvyšuje riziko ochorenia, ktoré sa môže prejaviť až po oveľa dlhšom čase, v horizonte mesiacov alebo rokov,“ vysvetľuje Tomáš Průša, vedúci Centra zdravia, výživy a potravín v rámci českého Štátneho zdravotného ústavu.
Ako upozorňuje aj web Fertilehope, jednorazová konzumácia malého množstva plesnivej potraviny spravidla neznamená, že človek dostane rakovinu. Rozhodujúce sú druh toxínu, jeho množstvo a dĺžka expozície.
Prečítajte si tiež:
Ako sa pred plesňami chrániť?
Základom prevencie je správny výber a skladovanie potravín. Pri nákupe treba kontrolovať dátumy spotreby, stav obalov a prípadné známky kazenia.
„Odporúča sa, aby si spotrebiteľ vyberal potraviny, ktoré nie sú po dátume spotreby, sú zdravotne vyhovujúce a majú nepoškodené obaly. Potom je dôležité zabezpečiť čistotu skladovacích priestorov,“ radí Kýrová.
Potraviny podliehajúce rýchlej skaze treba uchovávať v chladničke. Orechy, obilniny a koreniny zase skladovať na suchom a chladnom mieste. Pravidelne treba kontrolovať aj chladničku, odstraňovať pokazené potraviny a udržiavať jej vnútro čisté.
Ak sa na potravine objaví pleseň, najbezpečnejšie je ju vyhodiť. Odkrojenie viditeľne napadnutej časti totiž nemusí znamenať, že zvyšok je bezpečný.
Študenti musia často bývať plesnivom prostredí. Pozrite si archívnu reportáž o plesniach na internátoch:
Páči sa vám tento obsah?
Pridajte si tnlive.sk ako preferovaný zdroj na Google, aby ste videli viac obsahu ako tento.
Pridať preferovaný zdroj
