Čo ťa nezabije, to ťa posilní. Černobyľské psy sú pripravené na koniec sveta

​Černobyľské psy sú populáciou voľne žijúcich psov v uzavretej zóne okolo Černobyľskej jadrovej elektrárne. Väčšinou ide o potomkov domácich miláčikov, ktorých museli obyvatelia po výbuchu v roku 1986 opustiť. Už desiatky rokov sú tieto zvieratá predmetom záujmu vedcov, ktorí skúmajú, ako sa na nich podpísal život v extrémnom prostredí zamorenom radiáciou a masívnym znečistením, píše web stanice ČT24.

Ako sa psy dokázali prispôsobiť, teraz opisuje nová štúdia, ktorá vyšla v odbornom časopise Genes.

Najzásadnejším zistením bolo, že psy sa v uzavretej oblasti rozdelili na dve populácie a každá sa vyvíja inak. Hoci žijú len kúsok od seba, z genetického hľadiska došlo k výrazným zmenám. Populácia, ktorá žije priamo v meste Černobyľ sa geneticky od normálnych psov populáciám v Rusku alebo Bielorusku veľmi nelíši. V prípade druhej skupiny, ktorá sa zdržiava priamo v jadrovej elektrárni alebo v jej bezprostrednom okolí, však došlo k výrazným genetickým zmenám.

Ukázalo, že nie sú spôsobené mutáciami, ako si spočiatku časť vedcov myslela. V telách týchto zvierat sa totiž vyvinuli mechanizmy, ktoré dokážu opravovať DNA, čo im výrazne predlžuje život v porovnaní so psami, ktorých radiácia postupne zabila. 

Radiácia a toxické látky totiž za bežných okolností poškodzujú DNA a tieto chyby potom vedú napríklad k zhubnému bujneniu. Ide o stav, keď sa bunky sa množia rýchlejšie, než je bežné, a neodumierajú vtedy, keď by mali. Zhubné bunky prerastajú do okolitého zdravého tkaniva a poškodzujú ho.

Prirodzená selekcia a genetický drift

Pri vysvetlení týchto zmien vedci pracujú s dvomi hypotézami. Prvým predpokladom je pôsobenie prirodzeného výberu. Ide o evolučný proces, kedy sa v skupine zvierat postupne upevňujú tie genetické vlastnosti, ktoré im pomáhajú lepšie prežiť v daných podmienkach.

Príroda to dosahuje napríklad pomocou usmerňujúcej selekcie. V tomto prípade sa celá populácia postupne mení a začínajú u nej prevládať konkrétne výhodné črty. Tento jav nastáva najmä vtedy, keď sa zmení okolité prostredie a živočíchy sa naň musia adaptovať.

Druhou alternatívou je genetický drift (posun). Na rozdiel od prirodzeného výberu ide o úplne náhodné genetické zmeny, ktoré zvieratám neprinášajú žiadnu priamu výhodu na prežitie, no napriek tomu sa v populácii rozšíria. Tento proces prebieha omnoho rýchlejšie v málopočetných a uzatvorených skupinách.

Šanca na prenos náhodných znakov je v nich totiž vyššia, čo však často vedie k strate celkovej genetickej rozmanitosti. Takýto vývoj je typický pre izolované ostrovné živočíchy a rovnako mohol ovplyvniť aj svorku psov žijúcich v izolovanej oblasti Černobyľu.

Výhody sa prenášajú na ďalšie generácie

Detailný výskum psov z Černobyľu ukázal, že ich genetický kód sa prispôsobil náročným podmienkam v zakázanej zóne na minimálne stovke pozícií. Tieto genetické zmeny sa týkajú najmä odolnosti voči onkologickým ochoreniam, imunitného systému a regenerácie poškodenej DNA.

Odborníci v tom vidia jasné prejavy evolučného výberu, kde jedinci s lepšou schopnosťou napravovať bunkové chyby prežívajú s vyššou úspešnosťou a tieto výhodné vlastnosti prenášajú na ďalšie generácie.

Hoci výskumníci zatiaľ nemôžu s absolútnou istotou potvrdiť priamy vplyv prirodzenej selekcie, ich zistenia v genóme naň silno poukazujú. Pri podrobnejšom skúmaní konkrétnych úsekov DNA totiž odhalili gény zodpovedné za biologické procesy, ktoré zvieratám pomáhajú vyrovnať sa s negatívnymi dopadmi toxického a rádioaktívneho prostredia.

Zostáva však otázkou, či sa psy zmenili až pod vplyvom radiácie, alebo úspešne prežili vďaka predchádzajúcim predpokladom. Autori štúdie pripúšťajú, že nemuselo dôjsť k okamžitej mutácii genómu kvôli adaptácii. Prvotnú haváriu a ožiarenie mohli skrátka prežiť tie psy, ktoré už vopred disponovali prirodzene rozmanitou a odolnejšou genetickou výbavou, čo im dalo obrovskú výhodu.

Vedci sami uznávajú, že presný scenár minulých udalostí nateraz zostáva v rovine hypotéz. Zdôrazňujú však, že vďaka precíznej analýze dokázali v kľúčových biologických oblastiach spoľahlivo identifikovať stopy genetickej selekcie.

V priloženom videu si pozrite reportáž o 40. výročí Černobyľskej katastrofe:

​