Mala chrániť Zem pred nebezpečným žiarením. Vedci zistili, že ochranná bariéra má slabinu

Naša planéta má pred nebezpečnými časticami z vesmíru prirodzenú ochranu. Vďačí za ňu svojmu magnetickému poľu, ktoré okolo Zeme vytvára akýsi neviditeľný štít. V jeho okolí sa nachádzajú oblasti, v ktorých sa zachytávajú nabité častice prichádzajúce z vesmíru.

Jedna z týchto oblastí pritom vedcov dlhé roky fascinovala. Predpokladali totiž, že funguje ako nepreniknuteľná hranica. Najnebezpečnejšie elektróny, ktoré môžu poškodzovať družice a ohrozovať astronautov, sa cez ňu podľa doterajších poznatkov nemali dostať.

Lenže mimoriadna udalosť z mája 2024 ukázala, že táto ochrana nemusí byť taká spoľahlivá, ako sa predpokladalo. Zem zasiahla jedna z najsilnejších slnečných búrok posledných rokov. Slnko v krátkom čase vyprodukovalo viacero mohutných erupcií a do vesmíru vyslalo obrovské množstvo nabitých častíc. Následkom bola geomagnetická búrka. Jej sila bola natoľko výrazná, že jej účinky zaznamenali dokonca aj meracie zariadenia na dne oceánu.

Búrka však neovplyvnila iba dianie na Zemi. Výrazne zmenila aj podmienky v jej okolí. Práve to podľa vedcov umožnilo nebezpečným elektrónom správať sa nečakaným spôsobom. Namiesto toho, aby ich prirodzené procesy odvádzali preč, začali získavať ešte viac energie, uvádza Science alert.

Ich množstvo vzrástlo viac ako 5 000-násobne

Výskumníci tento jav zaznamenali pomocou japonskej družice Arase, ktorá už niekoľko rokov sleduje dianie v okolí Zeme. Merania priniesli prekvapivé výsledky. Počas obdobia po slnečnej búrke sa v oblasti, ktorá mala predstavovať nepreniknuteľnú hranicu, výrazne zvýšil počet mimoriadne energetických elektrónov.

Pri najnebezpečnejších časticiach vedci zaznamenali nárast ich množstva viac ako 5 000-násobne v porovnaní so stavom pred búrkou.

Dôležité bolo aj to, ako tento proces prebiehal. Najskôr pribúdali elektróny s nižšou energiou, neskôr sa objavili častice s vyššou energiou. Podľa vedcov to naznačuje, že nezvyčajne vysokú energiu získavali priamo v oblasti, ktorú mali obchádzať.

Nebezpečné následky môžu pretrvávať celé mesiace

Takéto elektróny predstavujú problém najmä pre technológie vo vesmíre. Dokážu preniknúť cez ochranné vrstvy družíc a poškodiť ich citlivé elektronické súčiastky. Môžu tak spôsobiť poruchy zariadení alebo skrátiť ich životnosť. Zvýšené riziko predstavujú aj pre astronautov, ktorí sa vo vesmíre môžu vystaviť nebezpečným dávkam žiarenia.

Prekvapujúce je, že účinky slnečnej búrky neboli krátkodobé. Družica Arase zaznamenávala postupný pokles množstva nebezpečných elektrónov ešte niekoľko mesiacov. Zmeny pozorovala až do októbra 2024, keď oblasť zasiahla ďalšia slnečná búrka.

Výskum vedený Yoshizumim Miyoshim z japonskej univerzity v Nagoji tak prináša dôležité upozornenie. To, čo vedci doteraz považovali za spoľahlivú ochrannú hranicu, nemusí za extrémnych podmienok fungovať podľa očakávaní. Lepšie pochopenie podobných javov môže v budúcnosti pomôcť presnejšie predpovedať vesmírne počasie a chrániť družice aj astronautov pred nebezpečným žiarením.

Sen o vesmíre sa mení na realitu. Slovensko môže mať prvú astronautku. Viac v archívnom videu: