Niektorým ľuďom stačia len štyri hodiny spánku. Vedci odhalili ich tajomstvo
Niektorým ľuďom stačí pár hodín spánku denne a cítia sa plní energie. Vedecké výskumy prišli s tvrdením, že za touto schopnosťou môže byť zriedkavá genetická mutácia. Pre väčšinu populácie je však nedostatok spánku nebezpečný.
Na svete existujú ľudia, ktorí dokážu fungovať s pozoruhodne malým množstvom spánku, avšak pre väčšinu z nás to neplatí. Priemerný dospelý vo veku 26 až 64 rokov potrebuje približne sedem až deväť hodín spánku denne.
Príkladom je Aimee Pugh Bernardová, profesorka imunológie na University of Colorado, ktorá zvyčajne chodí spať okolo 22:00 a vstáva približne o 4:30. Podľa vlastných slov sa cíti plná energie, venuje sa cvičeniu a stíha pracovať. V jej rodine je vraj takýto režim bežný.
Genetická mutácia a spánková superschopnosť
Odpoveď na to, prečo niektorí ľudia potrebujú menej spánku, sa skrýva v genetike. V roku 2019 objavil výskumný tím z Kalifornskej univerzity v San Franciscu genetickú mutáciu, ktorá súvisí s dĺžkou spánku. Ľudia s touto mutáciou zvyčajne vstávali veľmi skoro a spali štyri až šesť a pol hodiny za noc, píše BBC.
Tento zriedkavý, dedičný stav sa nazýva familiárny prirodzený krátky spánok (FNSS). „Jednou z najväčších záhad FNSS je, že tí, ktorí ho majú, sa zdajú byť v poriadku aj s takým nedostatkom spánku,“ uviedol vedúci výskumného tímu a molekulárny biológ Ying-Hui Fu.
Výskumy na myšiach a analýzy dvojčat naznačujú, že varianty spojené s FNSS môžu ľudí chrániť pred niektorými dôsledkami nedostatku spánku, ako sú poruchy pamäte.
Prečítajte si tiež:
Vedci sa snažia tomuto mechanizmu porozumieť detailnejšie, čo potvrdil aj Fu: „Musíte pochopiť, ako to funguje. Nechcete predsa spať menej a potom po 10 rokoch, piatich rokoch alebo 20 rokoch dostať Alzheimerovu chorobu, Parkinsonovu chorobu alebo rakovinu.“
Hoci mutácie spojené s FNSS sú extrémne, dĺžka spánku je celkovo z 30 až 65 percent dedičná. V novej analýze, ktorá skúmala 650-tisíc dospelých, bolo identifikovaných približne 244 častí genómu, ktorý ovplyvňuje trvanie spánku, uviedla genetička Isabelle Austin-Zimmerman z King's College London.
Mýtus o zvyku a ilúzia, že fungujeme dobre
Ako však upozorňuje zdravotnícky portál Healthline, pre väčšinu populácie štyri hodiny spánku za noc nestačia na to, aby sa človek zobudil oddýchnutý a bdelý. Medzi ľuďmi existuje rozšírený mýtus, že sa dá na chronicky obmedzený spánok zvyknúť.
Neexistujú však dôkazy o tom, že by sa ľudské telo dokázalo nedostatku spánku plne prispôsobiť. Vyššiu potrebu spánku majú aj ľudia, ktorí pravidelne cvičia a potrebujú regenerovať svoje telo.
Rizikom je aj to, že si vlastný úpadok nevšímame. „Postupne sa zhoršujete, ale zároveň si toto zhoršenie čoraz viac neuvedomujete,“ povedal spánkový vedec
Štúdia z roku 2018 , ktorá skúmala návyky viac ako 10-tisíc ľudí zistila, že pravidelné štyri hodiny spánku za noc sa rovnali ôsmim rokom stárnutia mozgu.
Dlhodobý spánok kratší ako sedem hodín denne navyše výrazne zvyšuje riziko zdravotných komplikácií, ako sú depresia, obezita, hypertenzia, úzkosť, cukrovka, mŕtvica či kardiovaskulárne ochorenia.
S odborníkom sme sa rozprávali o tom, čo pomáha pri zaspávaní. Pozrite si reportáž:
Páči sa vám tento obsah?
Pridajte si tnlive.sk ako preferovaný zdroj na Google, aby ste videli viac obsahu ako tento.
Pridať preferovaný zdroj
