NASA náhodou objavila tajné jadrové mesto pod ľadom. To najväčšie prekvapenie prišlo až potom

V roku 1959 pod Grónskym ľadovcom Zbor inžinierov americkej armády postavil tajnú základňu Camp Century.

Pred verejnosťou síce prezentovali projekt ako oficiálny vedecký výskum, avšak v skutočnosti išlo o iniciatívu z čias studenej vojny. Pod názvom Projekt Ľadový červ mala armáda v tuneloch pod ľadom ukryť až 600 jadrových rakiet namierených na Sovietsky zväz. 

K rozmiestneniu zbraní však nikdy neprišlo. Dôvodom bolo, že ľadový štít sa neustále hýbal a v roku 1964 hrozilo, že celkovo 21 vykopaných tunelov základne rozdrví. Armáda kvôli tomu v roku 1967 opustila základňu. Čo sa týkalo utajenia projektu, to platilo aj do ďalšieho roka. Postupne však základňa upadla do zabudnutia.

​Všetko sa zmenilo v apríli 2024, keď nad severozápadným Grónskom preletela posádka NASA. Inžinieri testovali nový radar, ktorý mal byť prioritne určený pre Antarktídu a na to, aby meral vrstvy ľadového štítu. Ich meranie pomáha zistiť presnú hrúbku ľadu a predpovedať stúpanie hladín morí. 

Ako informoval portál Futura, prístroj pod hladinou detegoval neznámu stavbu. Tím si vtedy ešte neuvedomil, že úplnou náhodou narazili na legendárne „mesto pod ľadom“, ktoré bolo pred verejnosťou ukryté viac ako šesťdesiat rokov.

Vzorky zo starej mrazničky odhalili minulosť

Ešte predtým, než armáda základňu opustila, sa vrtnej posádke podarilo prevŕtať takmer míľu (približne 1,6 km) hlboko na dno ľadu. Vedec Chester Langway, ktorý zodpovedal za vrty, odviezol odobraté vzorky v roku 1975 na Univerzitu v Buffale, ktoré neskôr skončili na Univerzite v Kodani.

Tam však ležali bez povšimnutia v mrazničke vyše 20 rokov, kým ich až v roku 2018, znovu náhodou, neobjavili pri čistení. Kým výskum z roku 2023 len potvrdil, že základňa v minulosti nebola pokrytá ľadom, najnovšia štúdia išla ešte ďalej a dokázala vypočítať aj presné letné teploty z toho obdobia.

Odborníci svoje výsledky publikovali v časopise Climate of the Past. Zo vzoriek zistili, že miesto, kde stála základňa Camp Century, bolo bez ľadu približne pred 416 000 rokmi. Letá v Grónsku boli vtedy asi o 4,7 stupňa Celzia teplejšie než  dnes a obrovský ľadový štít musel v tejto oblasti ustúpiť o viac ako 97 kilometrov od svojej dnešnej hranice.

„Je pozoruhodné, že obdobie mierne teplejších teplôt sa zhodovalo s takým výrazným ústupom ľadového štítu,“ vysvetlil hlavný autor štúdie John Michael Aguilar, uviedol portál BGR.

Prečo sa ľadovec roztopil? Kľúčom bol čas

Presnú teplotu v dávnej minulosti dokázali vedci vyčítať zo špeciálnych molekúl, ktoré vo vzorkách zanechali baktérie.

„Typy a pomery týchto molekúl sa menia v závislosti od teploty,“ hovorí Aguilar s tým, že vzorky porovnávali s podobnými molekulami v dnešných arktických jazerách.

​Výskumníci prišli na to, že pri topení ľadovca nerozhoduje len to, o koľko stupňov sa oteplí, ale najmä dĺžka trvania teplého obdobia. Podobne teplé letá malo Grónsko aj pred 5 000 až 10 000 rokmi, no ľad v Camp Century sa vtedy neroztopil. Obdobie pred 416-tisíc rokmi však trvalo desiatky tisíc rokov. To dalo ľadovému nánosu dostatočne dlhý čas na roztopenie a zmenšenie.

Podľa satelitných údajov NASA, zhromaždených od roku 2002, stráca Grónsko približne 270 miliárd ton ľadu ročne. Štúdia z roku 2024 ukázala, že kvôli ústupu ľadovcov na miestach, kde sa stretávajú s morom, stratilo ešte viac ľadu, než sa predpokladalo.

Zodpovedná autorka výskumu Elizabeth Thomasová však dôrazne varuje pred ľahkovážnosťou. „Dnešné otepľovanie spôsobené človekom je intenzívnejšie ako teplé obdobie pred 400 000 rokmi,“ upozorňuje Thomasová a dodáva, že klimatické projekcie naznačujú pretrvávanie tohto tepla na stovky až tisíce rokov.

Zaujímavosťou je aj to, že samotné Grónsko pociťuje klimatické zmeny inak ako väčšina sveta. S topením ľadu sa zem pod ním dvíha a slabšia gravitácia ľadového štítu nepriťahuje k ostrovu toľko morskej vody, takže sa v okolí väčšiny Grónska očakáva dokonca pokles hladiny morí.

Ľadovce miznú rýchlejšie, než sa predpokladalo: