Päť dní je priveľa? Vedci vypočítali, koľko hodín týždenne by sme mali pracovať
Päť dní v práci, dva dni voľna. Model, na ktorý sme si zvykli, nemusí byť podľa vedcov najvhodnejší. Nový výskum naznačuje, že kratší pracovný týždeň by mohol priniesť zamestnancom vyššiu spokojnosť a viac času na súkromný život. Odborníci dokonca vypočítali konkrétny počet hodín, ktorý by mohol byť optimálny.
Štandardný 40-hodinový pracovný týždeň je v mnohých krajinách zaužívaný už desaťročia. Čoraz častejšie sa však diskutuje o jeho skrátení. Napríklad v Spojených štátoch sa objavil návrh na zavedenie 32-hodinového pracovného týždňa.
Ako informuje chorvátsky portál Index.hr, ekonómovia z americkej Duke University skúmali, koľko času by mali ľudia tráviť v práci, aby dosiahli čo najlepší pomer medzi pracovnými povinnosťami a osobným životom.
Ideálny pracovný týždeň? Vedci hovoria o 37 hodinách
Výskumníci analyzovali údaje od zamestnancov v Nemecku a pomocou ekonomického modelu dospeli k záveru, že optimálna dĺžka pracovného týždňa by mohla byť približne 37 hodín. Podľa štúdie z roku 2025 viac ako dve tretiny skúmaných zamestnancov na plný úväzok pracovali dlhšie, než by si pri svojej hodinovej mzde želali.
Skrátenie pracovného času by tak podľa autorov mohlo zvýšiť životnú spokojnosť a zlepšiť rovnováhu medzi prácou a súkromím. Pozitívne výsledky model naznačil aj pri 32-hodinovom pracovnom týždni. Výsledky však neznamenajú, že presne 37 hodín je ideálnych pre každého človeka. Ide o modelový odhad vychádzajúci z údajov nemeckých zamestnancov.
Prečítajte si tiež:
Menej práce môže prospieť aj zdraviu
Na negatívne dôsledky príliš dlhého pracovného času upozorňuje aj Svetová zdravotnícka organizácia (WHO). Podľa jej analýzy vypracovanej s Medzinárodnou organizáciou práce je pravidelná práca v rozsahu 55 a viac hodín týždenne spojená s vyšším rizikom mozgovej príhody a ischemickej choroby srdca v porovnaní s pracovným týždňom trvajúcim 35 až 40 hodín.
Kratší pracovný týždeň pritom nemusí automaticky znamenať nižšiu produktivitu. Štúdia publikovaná v roku 2025 v časopise Nature Human Behaviour, ktorá sledovala takmer 2 900 zamestnancov v 141 organizáciách, zaznamenala po zavedení štvordňového pracovného týždňa bez zníženia mzdy zlepšenie duševného aj fyzického zdravia a pracovnej spokojnosti.
Hoci sa výsledky výskumov prikláňajú k výhodám kratšieho pracovného času, univerzálny model vhodný pre všetky povolania zatiaľ neexistuje. Rozhodujúca môže byť aj organizácia práce, pracovné zaťaženie a finančné podmienky zamestnancov.
Skracovanie pracovného času vyvoláva diskusie aj na Slovensku. Zamestnávatelia sa k takémuto návrhu stavajú odmietavo. Argumentujú najmä tým, že už dnes zápasia s nedostatkom pracovnej sily a kratší pracovný týždeň by situáciu ešte viac skomplikoval. Tejto téme sme sa venovali aj v archívnej reportáži TV Markíza, ktorú si môžete pozrieť nižšie.
Páči sa vám tento obsah?
Pridajte si tnlive.sk ako preferovaný zdroj na Google, aby ste videli viac obsahu ako tento.
Pridať preferovaný zdroj
