Prelomový objav v dejinách ľudstva. Vedci našli v Anglicku dôkazy o najstaršom ohni, ktorý zapálili ľudia

Archeológovia našli v Anglicku dôkazy o tom, že prví ľudia si dokázali sami založiť oheň už pred 400-tisíc rokmi.
Kým ľudstvo vtedy s ohňom ešte len začínalo pracovať, v Austrálii dodnes tlie podzemný požiar, ktorý bez prestávky horí už najmenej šesťtisíc rokov.
Vedci objavili v anglickom grófstve Suffolk najstaršie známe dôkazy o tom, že ľudia dokázali sami založiť a ovládať oheň, informuje televízia CNN.
V obci Barnham našli výskumníci staré ohnisko z vypálenej hliny, teplom poškodené pazúrikové sekery a dva úlomky železného pyritu. Nálezy sú staré 400-tisíc rokov a sú o 350-tisíc rokov staršie než doteraz najstaršie dôkazy zo severného Francúzska.
Kým v Európe ľudia už v dávnej minulosti vedome tvorili oheň, na druhej strane sveta horí dodnes oheň bez ich zásahu. V austrálskom Novom Južnom Walese sa nachádza najstarší známy uhoľný požiar na svete, ktorý pod horou Wingen tlie najmenej 6-tisíc rokov, uvádza portál IFLScience.
Hlavný autor štúdie z Britského múzea Nick Ashton označil objav v Anglicku za najvzrušujúcejší vo svojej dlhoročnej kariére. Nálezisko dokazuje, že vtedajší obyvatelia sa nespoliehali len na náhodný oheň z bleskov, ale vedeli si ho sami zapáliť.
Prečítajte si tiež:
Kameň na iskry
Archeológovia podrobne preskúmali sčervenanú zeminu v Barnhame. Chemické testy ukázali, že drevo tam horelo pri vysokých teplotách a opakovane na tom istom mieste. Nešlo teda o bežný prírodný lesný požiar.
Za kľúčový dôkaz považujú vedci dva nájdené kusy železného pyritu. Minerál slúži na vytváranie iskier. Pyrit sa v blízkom okolí prirodzene nevyskytoval. Ľudia ho museli cielene vyhľadávať a priniesť na miesto, pretože poznali jeho vlastnosti.
V lokalite sa síce nenašli žiadne ľudské kosti, no nález pazúrikových sekier potvrdil prítomnosť človeka. Podľa spoluautora štúdie Chrisa Stringera z Prírodovedného múzea v Londýne išlo s najväčšou pravdepodobnosťou o raných neandertálcov.
V tom istom období totiž žili len asi 130 kilometrov od tohto miesta. Vlastný oheň im umožnil zohriať sa, odohnať divé zvieratá, uvariť si výživnejšie jedlo a vyrábať prvé lepidlá.
Kým v Barnhame ľudia oheň zakladali zámerne, v Austrálii vznikol prírodnou cestou. Keď prieskumníci v 18. storočí objavili takzvanú Burning Mountain, mysleli si, že ide o sopku. V skutočnosti však pod horou Wingen horia zásoby uhlia. Samotné slovo Wingen znamená v jazyku pôvodných obyvateľov kmeňa Wonaruah oheň.
Požiar sa nachádza približne tridsať metrov pod povrchom zeme. Oheň nie je vidieť, no jeho prítomnosť prezrádza stúpajúci dym. Teplo z podzemia je také silné, že okolo vrcholu kopca vytvorilo päťdesiatmetrovú plochu úplne bez rastlín.
Prečítajte si tiež:
Podzemné požiare v iných častiach sveta
Profesor požiarnej vedy Guillermo Rein z Imperial College London odhaduje, že horiaca masa má priemer päť až desať metrov a dosahuje teplotu 1000 stupňov Celzia. Oheň nehorí klasickým plameňom, ale pomaly tlie a posúva sa uhlím rýchlosťou asi jeden meter za rok.
Vedci vypočítali jeho vek najmenej na 6-tisíc rokov podľa dĺžky spálenej dráhy, ktorá meria približne 6,5 kilometra. Presný začiatok požiaru však nie je známy. Pravdepodobne ho spôsobil úder blesku alebo požiar kríkov.
Podobné podzemné požiare uhlia sa vyskytujú aj v Číne, Indii či v Spojených štátoch. Známy je prípad z pensylvánskej bane Centralia, kde v roku 1962 náhodne vznikol požiar v opustených šachtách. Nepodarilo sa ho uhasiť a odborníci predpokladajú, že bude horieť ešte ďalších 250 rokov.
Austrálsku horu Burning Mountain môžu dnes navštíviť aj turisti v tamojšej prírodnej rezervácii, ktorá sa nachádza necelé štyri hodiny jazdy od Sydney. V celej oblasti platí prísny zákaz fajčenia.
Pozrite si archívnu reportáž o výnimočných vedcoch:

Páči sa vám tento obsah?
Pridajte si tnlive.sk ako preferovaný zdroj na Google, aby ste videli viac obsahu ako tento.
Pridať preferovaný zdroj









