Streda 9. júla sa môže zapísať do tabuliek moderných meraní ako najkratší deň. Atómové hodiny očakávajú skrátenie o viac než milisekundu a vedci skúmajú, prečo sa planéta od roku 2020 stále zrýchľuje.
V stredu 9. júla môžeme zažiť najkratší deň v dejinách meraní, informuje Daily Mail.
Vedci upozornili, že rotácia Zeme sa od roku 2020 zrýchľuje a tentoraz by dokonca mohla skrátiť bežných 24 hodín o viac než jednu milisekundu. Podobné skracovanie sa očakáva aj 22. júla a 5. augusta.
Planéta sa normálne otočí raz za 86 400 sekúnd, no atómové hodiny v roku 2024 zachytili dokonca o 1,66 milisekundy kratší deň.
Prečítajte si tiež:
Tieto mimoriadne presné prístroje sú také citlivé, že odchýlku pocítia aj vtedy, keď sa Zem „ponáhľa“ o pár tisícin sekundy.
Presný dôvod zrýchlenia zatiaľ ostáva záhadou. Odborníci spomínali vplyv topenia ľadovcov, pohyb horúcich vrstiev v zemskom jadre, zmeny veterných prúdov a slabo sa meniace magnetické pole.
Geofyzik Richard Holme pripomenul, že v lete sa na severnej pologuli zdvihne masa listov nad povrch a mierne tak zmení rozloženie hmoty, čo môže otáčanie planéty ešte postrčiť.
Kým skrátenie dňa o milisekundu človek fyzicky neucíti, satelity, navigácia či finančné trhy si na dokonalom čase zakladajú.
Prečítajte si tiež:
Ak sa trend potvrdí, časom bude treba namiesto pridania takzvanej priestupnej sekundy jednu sekundu ubrať. Takzvaná negatívna priestupná sekunda sa v praxi ešte nikdy nezaviedla.
Vedci teda pokračujú v meraniach a čakajú, či streda naozaj prekoná minuloročný rekord z 5. júla 2024.
Ak áno, najkratší deň moderných dejín prežijeme bez toho, aby sme si ho všimli. No pre jadro, oceány a klimatické javy to bude ďalší dôkaz, že Zem nikdy nespí.
Na oblohe sa zoradili všetky planéty našej sústavy. Viac sa dozviete v reportáži:
Práve sa číta
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo