Potvrdzovať to majú technické dáta. Spoločnosť, ktorá radary nakúpila a spravuje, však odmieta, že pochádzajú z Ruska. Zároveň tvrdí, že výhradne slúžia iba na testovanie nového systému automatizovanej kontroly cestnej premávky.
Jeden je na diaľnici D2 v Bratislave pri Jarovciach, druhý v Trnave na Hlbokej ulici. Radary majú sledovať dopravné priestupky, no uplynulé dni strhli pozornosť na seba.
„S najväčšou pravdepodobnosťou sa jedná o ruský systém,“ vyhlásil Peter Bátor, člen predsedníctva Progresívneho Slovenska.
Prečítajte si tiež:
Podľa opozičného hnutia radary vyzerajú úplne rovnako ako tie ruské a hovorili o bezpečnostnom riziku.
„Podľa nášho vedomia a preverovania zariadenia nie sú ruské,“ reagoval Ondrej Smolár, výkonný riaditeľ Soitron Group, ktorá stacionárne radary obstarala a pracuje na automatizovanom systéme dohľadu nad cestnou premávkou pre ministerstvo vnútra.
Tvrdí, že merače kúpila od slovenskej firmy, ktorá je ich distribútorom.
„Podľa ich vyjadrenia sú tieto zariadenia nakúpené od cyperského výrobcu, ktorý kúpil licenciu od chorvátskej firmy,“ uviedol Smolár.
Podľa Denníka N je však cyperský výrobca iba schránkovou firmou bez histórie. Slovenský dodávateľ vo vyhlásení rovnako odmieta ich ruský pôvod.
„Neobsahuje komponenty pochádzajúce z krajín, na ktoré sa vzťahujú sankcie alebo obchodné obmedzenia,“ tvrdí Pavol Marcina, predseda predstavenstva it-s, j.s.a..
Anonym v piatok (7. 8.) viaceré redakcie, vrátane našej, upozornil na to, že údaje z certifikácie tohto radaru slovenským metrologickým úradom sa zhodujú s radarom z ruského štátneho registra meracích prístrojov. Konkrétne ide o technické dáta, akýsi digitálny odtlačok prsta.
„Jednotlivé kontrolné kódy sú identické, to znamená, že softvérovo sú tieto kamery rovnaké,“ uviedol Bátor.
Prečítajte si tiež:
Navyše, podľa progresívcov stojí za radarmi ten istý človek, ktorý v minulosti dovážal tieto zariadenia z Ruska. Rezort vnútra pôvodne odmietal, že kamery sú ruské, teraz požiadal Národný bezpečný úrad, aby ich preveril a systém ďalšie podobné zariadenia nateraz rozširovať nebude.
„Cieľom je získať jednoznačné odborné stanovisko a odstrániť všetky pochybnosti o bezpečnosti použitej technológie,“ povedal Matej Neumann, hovorca rezortu vnútra.
Ministerstvo aj technologická spoločnosť zdôrazňujú, že sú to iba testovacie radary, ktoré boli potrebné na rozbehnutie a sfunkčnenie systému automatizovanej kontroly cestnej premávky. Na projekt ide takmer 30 miliónov z plánu obnovy.
„V rámci testovania sme zakúpili tie dve kamery, aby sme ukázali funkčnosť nášho modulu. Nie je v to v ostrej prevádzke, nie je tam prístup do informačných systémov ministerstva vnútra, je to v teste,“ podotkol Smolár.
Pôvodne malo byť súčasťou tohto projektu až 279 stacionárnych radarov, ale pre pozastavené verejné obstarávanie a kontrolu ÚVO sa nákup nestihol a stále nie je ukončený. Preto rezort pristúpil k tomuto provizórnemu riešeniu s dvoma testovacími radarmi, aby neboli ohrozené peniaze z plánu obnovy.
„Ak by sme to včas neodovzdali, štát príde o tie peniaze. Preukázali sme funkčnosť, softvérovo je to spravené. Keď prídu tie kamery, namontujú sa, vieme ich do toho dopojiť,“ dodal Smolár.
Práve sa číta
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
NAJČÍTANEJŠIE ČLÁNKY
