Nástup detí do škôlok a škôl často sprevádza zvýšená chorobnosť. Najmä menšie deti môžu počas roka prekonať viacero respiračných ochorení a podľa lekára to nemusí automaticky znamenať problém. Rodičia by však mali vedieť rozpoznať, kedy stačí domáca liečba a kedy už vyhľadať pediatra.
Najkritickejšie obdobie je podľa pediatra Martina Matejku približne medzi tretím a šiestym rokom života, teda v čase nástupu do materskej školy a prvých rokov v školskom kolektíve.
Prečítajte si tiež:
Deti v tomto veku môžu pre chorobu navštíviť lekára približne šesť- až desaťkrát ročne. V praxi tak môže ísť takmer o jednu chorobu mesačne.
Dôležitý je však aj charakter ochorení. Podľa Matejku tvorí približne 80 až 90 percent respiračných ochorení u detí vírusová infekcia. Častejšia chorobnosť preto môže byť stále v norme, pokiaľ dieťa opakovane nepotrebuje antibiotiká alebo inú intenzívnejšiu liečbu.
Prečítajte si tiež:
S príchodom jesene odporúča lekár venovať pozornosť najmä vitamínu D. Počas letných mesiacov ho organizmus získava vďaka slnečnému žiareniu, na jeseň a v zime však slnečného svitu výrazne ubúda.
„Naozaj máloktoré z tých detí má dostatočnú hladinu vitamínu D,“ upozorňuje pediater.
Prečítajte si tiež:
Lekár spomína aj betaglukány, ktoré sa získavajú napríklad z hlivy ustricovej, či pravidelné užívanie menších dávok vitamínu C. U rastúcich a športujúcich detí môže mať podľa neho svoje miesto aj magnézium.
Pri výbere výživových doplnkov by však rodičia nemali podľahnúť iba reklame. Dôležité je skontrolovať ich zloženie, pôvod a predovšetkým to, či je konkrétny výrobok vhodný pre deti.
Prečítajte si tiež:
Častou dilemou rodičov je, či dieťa s nádchou môže pokračovať v návšteve školy alebo škôlky. Ak má iba soplík, občas zakašle v dôsledku zatekajúceho hlienu a nemá teplotu, podľa Matejku nie je nevyhnutné okamžite navštíviť pediatra.
Odporúča dieťa na jeden či dva dni nechať doma a sledovať jeho stav. Pri bežnej viróze môže postačovať domáca liečba a voľnopredajné prípravky.
Situácia je iná, ak sa objaví vysoká teplota, ktorá pretrváva dva až tri dni. Vtedy by už rodičia mali vyhľadať lekára. Ten môže podľa potreby urobiť výter z hrdla alebo CRP vyšetrenie, ktoré môže pomôcť pri rozhodovaní o ďalšej liečbe.
Prečítajte si tiež:
Rodičia by sa podľa lekára nemali ponáhľať ani s návratom dieťaťa do kolektívu po vážnejšom ochorení. Najmä po antibiotickej liečbe potrebuje organizmus určitý čas na zotavenie.
Ideálne by podľa Matejku bolo dopriať dieťaťu ešte približne tri až štyri dni na rekonvalescenciu po skončení ochorenia a liečby.
Príliš rýchly návrat do školy či škôlky môže byť pre oslabený organizmus náročný. Čas na zotavenie potrebuje napríklad aj dýchací systém, aby sa po infekcii mohol zregenerovať.
Práve sa číta
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo