Čisté mzdy Slovákov zaostávajú za susednými krajinami. Rozdiely v odmeňovaní pritom dosahujú stovky eur mesačne, hoci náklady na prácu sú porovnateľné.
Slovensko patrí v rámci regiónu medzi krajiny, kde sa práca oplatí najmenej. Hoci cena práce je porovnateľná so susedmi, zamestnanci si na účet odnesú citeľne menej.
Pri rovnakých nákladoch zamestnávateľa sú priemerné hrubé mzdy v Česku vyššie približne o 355 eur. V Maďarsku, kde sú náklady na prácu najnižšie, si zamestnanci v priemere stále prilepšia o približne 155 eur viac než Slováci.
Podľa údajov za rok 2025 odpracujú zamestnanci v EÚ v priemere 35,9 hodiny týždenne. Slovensko sa pohybuje blízko tohto priemeru (37,9), no krajiny sa výrazne líšia.
Najdlhší pracovný týždeň majú zamestnanci v Grécku (39,6 hodiny), Bulharsku a Poľsku (38,7 hodiny) či Litve (38,4 hodiny). Naopak, najkratší pracovný čas eviduje Holandsko (31,9 hodiny), nasledované Dánskom, Nemeckom a Rakúskom, uvádza Eurostat.
Analytik Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS) Martin Vlachynský upozorňuje, že problém nie je len v daniach a odvodoch, informovali sme.
„Našim cieľom nie je ukázať len na dane a odvody, ale aj na ďalšie náklady, napríklad rekreačné a športové poukazy či povinnosť zamestnávateľa hradiť 14 dní práceneschopnosti, čo zvyšuje celkové náklady na zamestnávanie,“ uviedol.
Podľa neho sa tým znižuje atraktivita trhu práce najmä pre kvalifikovaných zamestnancov, keďže v Česku či Rakúsku im pri rovnakej mzde zostane viac peňazí.
Zároveň dodáva, že tlak na zvyšovanie daní a odvodov súvisí aj s rastúcimi verejnými výdavkami, čo sa následne premieta do vyšších nákladov práce na Slovensku.
Po avizovanom prepúšťaní sa zdá, že ľudia dlho bez práce nezostanú. Viac v reportáži nižšie.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
