Od januára 2027 dostanú krátkodobé prenájmy nový režim. Register má štátu ukázať, kto a kde ubytovanie poskytuje, samosprávam však nové zákazy neumožní.
Krátkodobé prenájmy cez Airbnb, Booking.com a ďalšie platformy čaká nový režim. Register má úradom ukázať, kto a kde ubytovanie poskytuje.
Mestám však sám nedá právomoc určovať, v ktorých lokalitách alebo koľko dní sa môžu byty prenajímať turistom.
Byt ponúkaný turistom už nebude môcť zostať anonymnou položkou voči úradom. Zákon o novom registri nadobudne účinnosť 1. januára 2027.
Hostitelia, ktorí začnú ubytovanie cez platformy ponúkať po tomto dátume, sa budú musieť zapísať ešte pred prvým hosťom. Tí, ktorí budú na trhu už do konca roka 2026, dostanú prechodnú lehotu do 28. februára 2027.
Prečítajte si tiež:
Každá ubytovacia jednotka získa registračné číslo. Po uplynutí príslušnej lehoty ju bez neho nebude možné ponúkať. Ministerstvo cestovného ruchu a športu SR môže platforme nariadiť, aby inzerát odstránila.
Za porušenie povinností bude nepodnikajúcej fyzickej osobe hroziť pokuta od 100 do 1 000 eur. Podnikateľ alebo firma môžu zaplatiť od 1 000 do 3 000 eur a platforma od 3 000 do 30 000 eur. Pri opakovanom porušení sa môže horná hranica zdvojnásobiť.
Právnička Anna Vartašová z Právnickej fakulty UPJŠ v Košiciach očakáva, že register najvýraznejšie obmedzí doterajšiu anonymitu ponúk.
„V dôsledku potrebnej registrácie by sa už viackrát spomínaná platformami poskytovaná anonymita mala stať minulosťou,“ uviedla.
Neznamená to však, že verejnosť uvidí meno, telefón alebo daňové údaje hostiteľa. Verejne dostupné majú byť adresa jednotky, jej typ, obdobie poskytovania a registračné číslo.
Úplné identifikačné údaje dostanú ministerstvo, správca dane a ďalšie oprávnené orgány.
Register má priniesť údaje, ktoré Slovensku doteraz chýbali. Štát vie pracovať s počtom ponúk, lôžok či prenocovaní ponúkaných v rámci podnikania. Stále však nevie s úradnou presnosťou povedať, koľko konkrétnych bytov sa pravidelne prenajíma turistom a koľko ich tak vypadlo z dlhodobého trhu.
Prečítajte si tiež:
Práve to komplikuje spor o vplyv Airbnb na dostupnosť bývania. Dostupné výskumy nepotvrdzujú, že krátkodobé prenájmy sú hlavnou príčinou drahého bývania na celom Slovensku.
Ich vplyv však môže byť výraznejší v historických centrách, turistických lokalitách a rekreačných oblastiach, kde sa ponuky sústreďujú.
Krátkodobé ubytovanie však neprináša iba problémy. Hostiteľovi môže priniesť doplnkový príjem, turistom širší výber a mestám väčšiu ubytovaciu kapacitu.
Konflikt vzniká najmä vtedy, keď sa z občasného prenajatia izby alebo bytu stane pravidelná činnosť, ktorá začína ovplyvňovať susedov aj miestny trh s bývaním.
Podľa právnika Jána Mazúra z Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave sa časť bytov určených na bývanie fakticky mení na ubytovacie zariadenia, pretože môžu majiteľom priniesť vyšší výnos.
„Tým sa odčerpáva disponibilný objem bytov v meste na bývanie, čo môže zhoršovať dostupnosť bývania a zvyšovať ceny,“ uviedol.
Prečítajte si tiež:
Krátkodobé ubytovanie môže priniesť aj konflikty v bytových domoch. Obyvateľom môže prekážať hluk, nočné príchody aj časté striedanie cudzích ľudí v spoločných priestoroch.
Mazúr zároveň upozornil, že pravidelné poskytovanie ubytovania môže mať znaky podnikania a dostať sa do rozporu s kolaudačným účelom bytu. Stavebné úrady to však podľa neho spravidla nekontrolujú a príslušné pravidlá nevynucujú.
„Legislatíva adekvátne nerozoznáva poloprofesionálne poskytovanie ubytovania cez Airbnb,“ povedal Mazúr.
Slovensko už prijalo osobitný zákon o registri. Ten však neupravuje všetky podmienky krátkodobého ubytovania.
Pravidlá podnikania, daní, používania bytov a právomocí samospráv zostávajú rozdelené medzi živnostenské, daňové, stavebné a miestne predpisy.
Slabé miesto vidno aj pri dani za ubytovanie. Jej výber podľa Vartašovej závisí od toho, či hostiteľ svoju činnosť oznámi, a od kapacít obce na kontrolu.
Slovenský zákon od roku 2021 umožňuje, aby platforma daň vyberala a odvádzala za hostiteľa. Výskum Vartašovej a jej kolegov však ukázal, že spomedzi viac ako sto miest potvrdila takéto zapojenie iba Bratislava.
Podľa Vartašovej je problémom aj nejednoznačný zákon. Zapojenie platformy pôsobí skôr ako možnosť založená na dohode s mestom než ako jasná povinnosť.
Samosprávy sú tak pri rokovaní s veľkými platformami v slabej pozícii a niektoré ich podľa nej kontaktovali neúspešne.
Prečítajte si tiež:
Bratislava má s Airbnb vlastnú dohodu. Platforma mestu posiela štvrťročné hlásenia o počte hostí a prenocovaní a odvádza daň.
Lepší výber zároveň odstraňuje výhodu hostiteľov, ktorí si povinnosti neplnia, voči hotelom, penziónom a riadne evidovaným prenajímateľom.
Časť údajov môžu mestá získať už dnes cez pravidlá DAC7. Platformy od roku 2023 oznamujú daňovým orgánom vybrané informácie o hostiteľoch a nehnuteľnostiach.
Samosprávy si ich však musia vyžiadať od Finančného riaditeľstva. Podľa výskumu Vartašovej o tejto možnosti vie iba niečo vyše pätiny slovenských miest. Z 97 miest, ktoré jej počas výskumu odpovedali, to využili tri mestá.
„Obce však nemajú úplne dobré povedomie o možnosti žiadať takéto údaje a tieto údaje sa k nim nedostávajú automaticky,“ uviedla Vartašová.
Nový register rieši inú medzeru. Má spojiť konkrétnu ubytovaciu jednotku s registračným číslom a poskytnúť úradom presnejší obraz o trhu. Môže pomôcť pri kontrole daní, živnostenských povinností aj zákonnosti ponúk.
Mestám však nedá možnosť zaviesť limit počtu dní ani zakázať krátkodobé prenájmy v konkrétnych uliciach či štvrtiach.
„Dnes si mestá a obce na Slovensku nemôžu jednoducho určiť pravidlá, kde a za akých podmienok môžu prevádzkovatelia krátkodobého ubytovania ponúkaného cez Airbnb poskytovať svoje služby,“ povedal Mazúr.
Ak bude chcieť Slovensko krátkodobé prenájmy regulovať podľa počtu dní či lokalít, bude potrebovať ďalšie zmeny zákonov.
Ľudia môžu stráviť noc aj na honosných a historických miestach. Viac sa dozviete v reportáži:
Práve sa číta
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
TOP ČLÁNKY
