Absolútne bezpečné miesto by sme v prípade globálnej katastrofy na Zemi hľadali len ťažko. Niektoré krajiny však majú v porovnaní s inými výrazne lepšie predpoklady zvládnuť aj extrémne scenáre.
Výbuch sopky, ničivá vlna cunami, smrteľná pandémia či rozsiahly jadrový konflikt. Každá z týchto udalostí by predstavovala obrovskú hrozbu pre ľudstvo.
Odborníci preto skúmali, ktoré časti sveta by v prípade rôznych katastrof poskytovali ľuďom najlepšie podmienky na prežitie.
Autori štúdie publikovanej vo vedeckom časopise Global Challenges rozdelili možné katastrofické scenáre do troch skupín. Zamerali sa na udalosti, ktoré by mohli viesť k náhlemu úbytku slnečného žiarenia, kolapsu globálnej infraštruktúry alebo predstavovať biologickú hrozbu.
Pri hodnotení pritom nebrali do úvahy iba vzdialenosť od potenciálneho konfliktu či miesta katastrofy. Dôležité bolo aj to, či by krajina dokázala zabezpečiť dostatok potravín, energie, zdravotnej starostlivosti a ďalších základných potrieb.
Z analýzy vyplýva, že medzi krajiny s najlepšími predpokladmi patrí predovšetkým Austrália. Veľmi dobre si vedie aj Nový Zéland.
Prečítajte si tiež:
Austrálii pomáha najmä jej geografická poloha. Nachádza sa ďaleko od hlavných geopolitických centier a zároveň na južnej pologuli, čo by v niektorých katastrofických scenároch mohlo predstavovať výhodu.
Krajina má navyše rozsiahle poľnohospodárske oblasti a dokáže produkovať veľké množstvo potravín. Výhodou je aj energetická infraštruktúra, rozloha krajiny a rozmanité klimatické podmienky, ktoré by mohli pomôcť pri prispôsobovaní sa zmenám.
Podobné prednosti má aj Nový Zéland. Jeho výhodou je izolovanosť a vlastná poľnohospodárska produkcia. Na druhej strane má menšiu priemyselnú základňu a vo väčšej miere sa spolieha na zahraničný obchod.
A práve to poukazuje na zásadný problém. Ani krajina, ktorá má v prípade globálnej katastrofy veľmi dobré podmienky, by sa podľa autorov nedokázala jednoducho odstrihnúť od zvyšku sveta.
Austrália je napríklad naďalej závislá od dovozu niektorých palív, liekov a ďalších dôležitých komponentov. Ak by sa medzinárodný obchod úplne alebo výrazne obmedzil, problémy by sa nevyhli ani jej, upozorňuje TN.cz.
Prečítajte si tiež:
Jedným zo scenárov, ktorými sa odborníci zaoberali, bola rozsiahla jadrová vojna. Jej následky by pritom nepredstavovali iba samotné výbuchy.
Do atmosféry by sa mohlo dostať veľké množstvo sadzí a ďalších častíc, ktoré by obmedzili množstvo slnečného žiarenia dopadajúceho na povrch Zeme. To by mohlo viesť k výrazným zmenám teplôt a zrážok a následne k narušeniu poľnohospodárstva a zásobovania potravinami.
V takomto prípade by mohla byť výhodou práve južná pologuľa, kde sa nachádzajú Austrália aj Nový Zéland.
Podľa štúdie je táto časť sveta menej vystavená niektorým rizikám spojeným s jadrovým konfliktom a nachádza sa v nej aj menej veľkých aktívnych sopiek.
Významným rizikom môže byť aj rozsiahly kolaps infraštruktúry. Problémy by mohol spôsobiť napríklad masívny výpadok elektrických sietí v dôsledku extrémnej geomagnetickej búrky, kybernetického útoku alebo elektromagnetického impulzu.
Moderná spoločnosť je totiž od elektrickej energie závislá prakticky vo všetkých oblastiach. Jej dlhodobý výpadok by skomplikoval zásobovanie potravinami, dopravu, výrobu, komunikáciu aj fungovanie zdravotnej starostlivosti.
Práve preto odborníci za dôležité faktory odolnosti považujú schopnosť krajiny vyrábať si vlastné potraviny a energiu. Výhodou je aj geografická izolácia, určitá miera sebestačnosti, kvalitné fungovanie štátu či decentralizácia.
Štúdia tak ukazuje, že pri globálnej katastrofe by nerozhodovala iba vzdialenosť od epicentra udalosti. Rovnako dôležité by bolo, či by krajina dokázala fungovať aj v čase, keď by prestali spoľahlivo fungovať dodávateľské reťazce a veľká časť globálneho systému.
Rozsiahle požiare v Európe si vyžiadali obete. Pozrite si archívnu reportáž, v ktorej sa dozviete viac:
Práve sa číta
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
NAJČÍTANEJŠIE ČLÁNKY
