Osem hodín jedla a 16 hodín bez neho. Takzvaný režim 16:8 dodržiava čoraz viac ľudí. Odborník vysvetlil, čo môže takýto spôsob stravovania znamenať pre hladinu cukru v krvi a zdravie mozgu.
Prerušovaný pôst si mnohí spájajú predovšetkým s chudnutím. Tento spôsob stravovania však môže ovplyvniť aj ďalšie oblasti zdravia vrátane fungovania mozgu. Lekár Sohib Imtiaz pre Verywell Healt vysvetlil, čo sa v tele počas časovo obmedzeného stravovania deje a prečo nemusí byť rozhodujúci iba samotný počet hodín bez jedla.
Princíp prerušovaného pôstu podľa webu Healthline spočíva v striedaní období, keď človek prijíma jedlo, a období pôstu. Jedným z najznámejších režimov je 16:8. Pri ňom človek 16 hodín neje a všetky jedlá skonzumuje počas osemhodinového časového okna.
Imtiaz vysvetlil, že časovo obmedzené stravovanie môže viesť k nižšiemu príjmu kalórií, čo môže pomôcť lepšie regulovať hladinu cukru v krvi a prispieť aj k úbytku hmotnosti. S týmito zmenami môže súvisieť aj zníženie úrovne zápalu v mozgu.
Dôležitú úlohu však podľa odborníka zohráva aj pravidelnosť. Ak človek prijíma jedlo každý deň v podobnom časovom intervale, môže tým pomôcť zosúladiť metabolické „hodiny“ jednotlivých orgánov s hlavným biologickým rytmom. Ten ovplyvňuje napríklad aj spánok.
Prečítajte si tiež:
Časovo obmedzené stravovanie môže podľa Imtiaza ovplyvniť aj citlivosť na inzulín. Ak človek neje neskoro večer a vyhne sa náhodnému nočnému maškrteniu, organizmus nemusí inzulín uvoľňovať neustále. Odborník upozorňuje, že inzulínová rezistencia súvisí so starnutím mozgu. Zlepšenie citlivosti na inzulín preto môže mať pozitívny vplyv aj na tento proces.
Prerušovaný pôst však nepovažuje za najlepší spôsob stravovania pre zdravie mozgu. Vníma ho skôr ako jednu z možností, ktoré môžu byť súčasťou zdravšieho životného štýlu. Naznačuje to aj výskum, ktorý porovnával režim 5:2 so zdravou stravou u starších ľudí. Hoci prerušovaný pôst viedol k väčšiemu úbytku hmotnosti, obe skupiny dosiahli porovnateľné výsledky, pokiaľ išlo o zníženie biologického veku mozgu.
Podľa odborníka je teda dôležité aj to, čo človek konzumuje. Ak počas ôsmich hodín prijíma prevažne nezdravé potraviny, potenciálne výhody časovo obmedzeného stravovania tým môže oslabiť.
Pre zdravie mozgu preto odporúča zaradiť do jedálnička potraviny bohaté na antioxidanty a polyfenoly, napríklad čučoriedky či horkú čokoládu. Vhodné sú aj zdravé tuky, ktoré obsahujú vlašské orechy, mastné ryby a olivový olej. Jedálniček by podľa neho mal byť pestrý a obsahovať dostatok ovocia, zeleniny, strukovín a orechov. Naopak, vhodné je obmedziť spracované mäso a pridaný cukor.
Prerušované hladovanie tak môže byť podľa odborníka užitočnou doplnkovou stratégiou. Základom pre zdravie mozgu však zostáva predovšetkým kvalita celého jedálnička.
Vzťah k jedlu sa formuje už v detstve. Odborníčka upozornila na chyby, ktoré môžu viesť k nezdravým návykom:
Práve sa číta
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
NAJČÍTANEJŠIE ČLÁNKY
