Mladý Slovák, ktorý od roku 2025 žije v Kanade, sa dočkal splnenia jedného zo svojich snov, keď sa počas tohto leta spolupodieľal na organizácii futbalových majstrovstiev sveta. Historický šampionát hostili v tomto roku USA, Mexiko a práve Kanada. O tejto skúsenosti nám v exkluzívnom rozhovore prezradil viac.
Dvadsaťdeväťročný Žilinčan Tomáš Polanský sa v období trvania turnaja usadil vo Vancouveri. V celom obrovskom organizačnom kolose šampionátu mal neviditeľnú, no mimoriadne podstatnú úlohu. Podľa jeho slov sa tejto pocty vo Vancouveri dostalo už len jednej Slovenke, ktorá však pracovala v inej oblasti.
Precestoval už kus sveta a do krajiny javorových listov prichádzal s vidinou toho, že by sa mu mohlo podariť dostať sa na svetový šampionát, no rozhodne dlho nemal nič isté. Na ceste za týmto snom zbieral skúsenosti v rôznych športových kluboch a organizáciách v Toronte. Istý čas strávil pri hokeji v NHL, basketbale v NBA, bejzbale v MLB a okúsil aj Toronto FC. Postupnými krokmi nadobudol cennú prax, vybudoval si kontakty a napokon bol pozvaný na pohovor na pozíciu, po ktorej túžil, a úspešne ho zvládol. V rozsiahlom rozhovore nám o tejto skúsenosti prezradil Tomáš Polanský viac.
Tomáš Polanský nie je hovorcom FIFA a pohľady a názory uvedené v rozhovore sú jeho vlastné.
Ste vášnivým cestovateľom, športovým fanúšikom, navštívili ste už mnoho krajín, spoznali ľudí. Do Kanady ste však prvýkrát prišli len pomerne nedávno, čo vás tam priviedlo?
O Severnej Amerike som premýšľal už dlhšie. Vždy ma fascinovalo tamojšie športové prostredie a povedal by som, že v oblasti biznisu, marketingu, sponzorstiev a v organizácii eventov patria k absolútnej špičke.
Od detstva som sledoval NHL, NBA a často som vstával v noci, aby som pozeral zápasy. Vždy som k tomu vzhliadal a raz som chcel byť súčasťou tohto sveta a naučiť sa, ako to robia tu. Chcel som sa učiť od najlepších, to bola moja motivácia. Zároveň som vedel, že sa blížia majstrovstvá sveta vo futbale, tak som sa rozhodol vycestovať do Kanady v januári 2025.
Odísť do Kanady nie je vôbec jednoduché a vyžaduje si to mnoho vybavovania dokumentov a úsilia. Čo všetko ste museli spraviť, aby ste sa dostali do Toronta, kde ste sa pôvodne usadili?
Na začiatku som si vybavil Working Holiday víza, ktoré sú vekovo obmedzené. Musel som zariadiť papierovačky, odovzdať dokumenty, ísť na biometriu, zaplatiť poplatok a potom som už len čakal, kým ma vylosujú. Prihlásil som sa v dobrom čase, tak to išlo pomerne rýchlo. Celý proces trval asi dva-tri mesiace. Od momentu, keď som dostal všetky potvrdenia, som mal rok na to, aby som do Kanady vycestoval.
Pred príchodom do Kanady ste okrem iného pracovali aj vo futbalovej Sparte Praha, absolvovali stáž vo Fulham FC či spolupracovali s UEFA. Pomohli vám tieto nadobudnuté skúsenosti pri hľadaní práce v športovej oblasti aj za morom?
V Kanade je to náročné z toho pohľadu, že to, čo si robil predtým mimo Severnej Ameriky, oni často neuznávajú. Samozrejme, pri samotnej práci využijem množstvo toho, čo som sa naučil v Európe, a to najmä v Sparte, kde som strávil vyše tri roky, a ktorá bola pre mňa obrovskou školou. No pri hľadaní práce tu takéto skúsenosti v životopise veľakrát neobstáli a zrazu som sa ocitol takmer na nule. Musel som si všetko vybudovať odznovu.
Je to tu najmä o kontaktoch a keďže som tu žiadne nemal, musel som si postupne vytvoriť sieť kontaktov, chodiť na rôzne networkingové a športové eventy či byť aktívny na LinkedIne. Po príchode som začal trénovať vo futbalovej akadémii a zisťovať, ako to tu funguje. Postupne som sa dostával do dobrých kruhov, síce to všetko trvalo dlhšie, ako som mal pôvodne v pláne, ale ciele, ktoré som si sem prišiel splniť, sa mi podarilo napokon dosiahnuť. Som za to veľmi vďačný.
Prečítajte si tiež:
Usadili ste sa v Toronte, čo je spolu s Montrealom asi najhokejovejšie mesto sveta, vy však pôsobíte aktuálne pri futbale. Ako ľudia v Kanade vnímajú tento šport?
Je cítiť, že futbal je na vzostupe, jeho popularita stále rastie a vrcholom boli samozrejme majstrovstvá sveta, ktoré Kanada spoluorganizovala. Hovorí sa, že futbal je najpopulárnejší šport v Kanade medzi mladými, na čo som videl nejaké štatistiky a počul to aj od viacerých zdrojov. Majstrovstvá sveta boli veľkým lákadlom. Pútali veľa pozornosti. Firmy a organizácie sa na to pripravovali, chceli byť vidieť a byť pri tom, a tak investovali viac financií, čo prispelo samozrejme aj k rozvoju a popularite tohto športu.
V porovnaní s hokejom ešte nie je na takej úrovni, najmä čo sa týka mládeže, kde sa to stále ešte len rozvíja. Podmienky nie sú až na takej úrovni, ako je tomu v Európe. V poslednej dobe však futbal hokeju dobre konkuruje. Uvidíme, aká bude situácia teraz po MS, keď tá eufória z turnaja opadne.
Futbalová MLS, kde pôsobia aj kluby z Kanady, sa stále rozvíja, obrovský boom nastal po príchode Lionela Messiho do Miami. Spôsobilo to hromadné šialenstvo aj v Kanade alebo to už ľudia berú ako samozrejmosť?
V Toronte je vidieť veľmi veľa ľudí, ktorí nosia Messiho dres. Nemyslím si, že niečo také tam bolo predtým, ako keď Messi prišiel do tejto súťaže, a je to citeľné. Asi najviac som to vnímal, keď som sa bol pozrieť na zápase Interu Miami v Toronte. Povedal by som, že väčšinu štadiónu zaplnili práve ľudia, ktorí mali na sebe Messiho dres. Takže aj to o niečom svedčí. O tej popularite aj o tom, čo on priniesol do tej súťaže a akým lákadlom je. Bolo zaujímavé vidieť, že na domácom štadióne Toronta viacero ľudí malo na sebe dres hosťujúceho hráča.
Prečítajte si tiež:
Prejdime už k samotným majstrovstvám sveta. Ako ste sa dostali k tomu, že ste sa spolupodieľali na ich organizácii?
Majstrovstvá sveta boli jednou z hlavných motivácií, prečo som išiel do Severnej Ameriky. Bol to taký môj sen, ktorý som dúfal, že sa podarí. Snažil som sa o to už dlhodobejšie. Ešte v Európe som si dával pár prihlášok, ale tam nijaká odozva neprišla. Potom som prišiel do Kanady a pokračoval som v tom. Trvalo mi rok, kým sa mi k tomu podarilo prebojovať.
Postupne som získal v Kanade skúsenosti, ktoré si myslím, že v tom zohrali rolu, pretože som spolupracoval aj napríklad s Torontom FC, s najvyššou ženskou futbalovou súťažou, s futbalovou asociáciou a inými klubmi zo športového prostredia.
Stále som veril, že by sa mi to mohlo podariť. Ukazoval som sa na všetkých eventoch, ktoré sa venovali majstrovstvám sveta, spoznával som ľudí a kráčal som si za týmto snom. Keď ma pozvali na pohovor, bol som veľmi rád. Bol som v tom čase chorý, tak som si musel vziať lieky, aby som to zvládol. V priebehu dvoch-troch týždňov som absolvoval všetky kolá pohovorov.
Keď ste sa oficiálne dozvedeli, že ste dostali túto možnosť, na sociálnej sieti LinkedIn ste zverejnili status, ktorý začal slovami: When dreams come true – skúste popísať, čo ste prežívali v prvom momente?
Keď som dostal telefonát, že ma vybrali, bol to naozaj krásny moment, na ktorý som veľmi dlho čakal a pre ktorý som dlho pracoval. Keď to napokon prišlo, mal som zimomriavky. Aj slza mi z oka vypadla. Hneď som zavolal aj domov. Bol som veľmi rád, že všetka tá snaha a všetko to, čo za tým stálo, sa vyplatilo.
Prečítajte si tiež:
Kvôli turnaju ste sa museli presťahovať z Toronta do Vancouveru, prečo?
Hlásil som sa na pozície v oboch kanadských mestách, kde sa konali MS. Pracovná pozícia, ktorú som dostal, bola vo Vancouveri. Bolo to pomerne pestrých a hektických deväť dní, ktoré som mal na zmenu prostredia. Musel som zrušiť prácu a ubytovanie v Toronte, zariadiť letenku, vybaviť ubytovanie vo Vancouveri a presťahovať sa.
Pripomenulo mi to situáciu, keď nejakých hráčov vymenia v strede sezóny a musia sa zo dňa na deň presťahovať cez celú Ameriku. Tí hráči zažívajú možno niečo podobné, aj keď samozrejme tam to funguje inak. Bol to zaujímavý pocit, ale už som sa nevedel dočkať, kedy sa dostanem do Vancouveru a budem môcť začať svoju vysnívanú prácu.
Aká bola konkrétne vaša úloha, čo ste mali na starosti a ako vyzeral váš bežný deň počas MS?
Bol som supervízor pre transport delegácií národných tímov a rozhodcov. V angličtine mala moja pozícia názov Fleet and Bus PMA/REF Operations Supervisor. Mal som svoj tím zložený zo šiestich koordinátorov a dispečerov a spolu sme riešili veci súvislosti s presunmi tímov a rozhodcov. Zabezpečovali sme vodičov a vozidlá pre tímy, dohliadali na to, aby všetky operácie prebiehali načas, bez problémov a v rámci stanovených štandardov, ktoré boli na najvyššej úrovni.
Mali sme určité oblasti, v ktorých sa tímy a rozhodcovia zdržiavali. Išlo o štadión, letisko, hotely, či tréningové centrá. Každá z týchto oblastí mala zodpovednú osobu za operácie priamo na mieste, s ktorou som úzko spolupracoval. Okrem týchto ľudí som komunikoval aj s viacerými oddeleniami a subjektami FIFA.
Čo sa týka bežného dňa, tak kľúčovými časťami bola exekúcia operácií a finálne prípravy na ďalší deň v koordinácii s dotknutými funkčnými oblasťami. Cieľom príprav bolo mať všetko pripravené a zabezpečené na nadchádzajúci deň a ráno sme už išli podľa plánu. Počas dňa to bolo najmä o komunikácii, dohliadaní na to, aby všetko išlo ako má a v prípade, že nastala nejaká zmena, tak o zabezpečení, aby to prebehlo hladko a všetci boli informovaní.
Prečítajte si tiež:
Samozrejme, nie vždy všetko ide podľa plánu, ako často ste sa ocitli v prekérnej situácii a ako ste vyriešili kritické momenty?
Tým, že ide o živý proces, samozrejme, môže nastať neočakávaná situácia. Ak k niečomu takému došlo, tak dôležitá bola rýchla reakcia, hľadanie riešenia a efektívna komunikácia. V prípade komplikovanejších situácií, som to riešil s nadriadenými. S mojím šéfom sme sa skvelo dopĺňali a spolupráca nám išla naozaj veľmi dobre.
Vo Vancouveri to celé prebiehalo výborne a myslím si, že konečný výsledok dosiahol požadovanú kvalitu a úroveň majstrovstiev sveta. Nenastali tam žiadne výraznejšie komplikácie. Zároveň Vancouver bol vyhodnotený aj ako najlepšie mesto pre majstrovstvá sveta, takže o to väčšia česť to bola aj pre mňa.
Prichádzali ste do kontaktu s tými najväčšími futbalovými hviezdami?
Niekedy som išiel do terénu skontrolovať, či všetko prebieha podľa plánu a pomôcť kolegom, ktorí mali na starosti operácie priamo na mieste v daných lokalitách. Vtedy som sa dostal aj do kontaktu s hráčmi, ale bolo to len minimálne a bral som to profesionálne. Nebolo to také, že by som sa išiel s niekým fotiť alebo rozprávať. Robil som si svoju robotu a občas som videl aj hráčov. Stretol som napríklad Jamesa Rodrigueza, Luisa Diaza, Omara Marmousha, Alphonsa Daviesa či Jonathana Davida.
Prečítajte si tiež:
Cesta Američanov v turnaji vyvolala v tamojších obyvateľoch až prehnaný optimizmus. Dokonca si mysleli, že USA pôjde až do finále. Aká atmosféra v meste a medzi ľuďmi panovala v Kanade?
Vancouver naozaj tým futbalovým sviatkom žil do veľkej miery. Po celom meste bolo vidieť branding majstrovstiev sveta, fanúšikov z celého sveta, čo sprevádzala skvelá atmosféra. Ľudia chodili v dresoch, zabávali sa a pozerali zápasy v baroch, na uliciach, či vo fanzónach. Samozrejme, keď hrala Kanada, celé mesto sa zmenilo do červenej farby, do národných dresov reprezentácie.
Ikonickou sa stala „posledná míľa“. Tak sa volala cesta, ktorou chodil dav fanúšikov na štadión a vyzeralo to naozaj fantasticky, panovala tam skvelá atmosféra a sú z toho parádne videá.
Práve vo Vancouveri sa odohral duel medzi Kanadou a Katarom (6:0), ktorý poznačil veľmi tvrdý faul na kanadského hráča, ktorého z trávnika odvážali so zlomenou nohou. Rezonoval tento moment aj následne v meste?
Hovorilo sa o tom, ale bohužiaľ to sa niekedy vo futbale stáva. Veľmi sa mi páčilo, ako k tej situácii pristúpil kanadský tím. Koné bol stále súčasťou mužstva a objavoval sa aj na štadióne, takže to bolo veľmi pekné gesto. Rovnako aj fanúšikovia mu prejavovali veľkú podporu.
Prečítajte si tiež:
Aké najpamätnejšie spomienky ste si zo šampionátu odniesli?
Už len to, že som mohol byť súčasťou tohto výnimočného futbalového sviatku, bolo jedinečné. Splnenie sna a zároveň aj načerpanie množstva skúseností. Mal som možnosť pracovať so skvelými ľuďmi a profesionálmi z celého sveta. Vyrástol som profesionálne aj osobnostne a myslím si, že sme vytvorili veľmi dobrú partiu a tie priateľstvá zostanú na dlhé roky. Tých zážitkov bolo mnoho a tie sa len tak nezopakujú. Bola to skvelá skúsenosť, ktorá ma naučila veľa a ukázala mi naozaj zase nejaký ďalší level toho, kam sa dá posunúť.
Stihli ste si už po náročnom období aj vydýchnuť na nejakej dovolenke?
Transport takmer nikdy nespí, takže počas turnaja toho bolo pomerne dosť a potreboval som si vydýchnuť. Vancouver a okolie je naozaj krásne prostredie, takže som ho chcel trochu viac spoznať a precestovať. Na týždeň som išiel na Vancouver Island, kde som mal možnosť ešte viac vypnúť a trochu sa venovať aj pohybu a športu, ktorý som trošku zanedbával počas posledných mesiacov. Okrem toho som podnikol viaceré výlety v rámci Britskej Kolumbie.
Vo Vancouveri zanechal nezmazateľnú stopu Pavol Demitra, nepýtajú sa vás na neho, keď sa priznáte, odkiaľ pochádzate?
Teraz sa tu všetko točilo okolo futbalu, ale postupne sa začne príprava Canucks a nová sezóna NHL, takže si myslím, že potom natrafím aj na niekoho s dresom Pavla Demitru. Myslím si, že tú stopu tu zanechal veľkú a bol tu aj veľmi obľúbený. Verím tomu, že ľudia si stále na neho pamätajú a spomínajú naňho ako skvelého hokejistu, ale aj človeka.
Práve sa číta
Sledujte atraktívne športy naživo aj zo záznamu na Voyo
NAJČÍTANEJŠIE ČLÁNKY
