Ešte nedávno bol len exotickým návštevníkom našich lesov. Dnes je to už obávaný predátor a robí veľké škody.
Šakal zlatý patrí medzi najrýchlejšie sa rozširujúce cicavce v Európe. Po väčšinu 20. storočia sa vyskytoval na Balkáne a v okolí Čierneho mora. Od 80. rokov sa však začal šíriť smerom do strednej, západnej aj severnej Európy.
Podľa nového výskumu stojí za šírením tohto predátora kombinácia klimatických zmien a zmien krajiny, ako aj dlhodobý úbytok veľkých dravcov, najmä vlkov. Také sú závery štúdie vedci z brnianského Ústavu biológie stavovcov Akadémie vied, ktorú koncom mája uverejnil časopis Nature Ecology & Evolution.
Šakal zlatý sa dnes objavuje v Nemecku, Rakúsku, Poľsku, Francúzsku, Pobaltí a dokonca aj v Škandinávii. Na Slovensku odborníci zaznamenali prvý doložený výskyt v roku 1989.
Výskum vedcov naznačil, že šakaly by v budúcnosti mohli osídliť až 75 percent európskeho kontinentu, čo je takmer šesťnásobok súčasnej plochy výskytu.
Najväčší potenciál ďalšieho šírenia majú šakaly v západnej a južnej časti Európy, napríklad vo Francúzsku alebo v Španielsku. „Na Pyrenejskom polostrove by príchod šakala mohol mať veľmi negatívny vplyv na regionálnu biodiverzitu, najmä na rad európsky ohrozených stepných druhov vtákov,“ uviedol pre stanicu ČT24 Martin Šálek z Ústavu biológie stavovcov Akadémie vied.
Na šírenie šakala v jednotlivých štátoch Európy nie je jednotný pohľad. Pobaltské štáty ho zaraďujú medzi nepôvodný invázny druh, nakoľko sa šíri a negatívne ovplyvňuje populácie pôvodných druhov.
Vedci zmapovali výskyt šakalov tak, že v deviatich tisíckach lokalít naprieč Európou prehrávali jeho vytie a zaznamenával odpovede. Cieľom výskumu zároveň bolo zistiť faktory, ktoré prítomnosť šakalov podporujú, alebo naopak obmedzujú. Ukázalo sa, že šakalom prospievajú krátke zimy, mozaikovitá krajina a blízkosť vodných plôch. Najvýznamnejším faktorom je však neprítomnosť vlka.
Dôležitú úlohu pri šírení šakalov zohráva človek, ktorého sídla im poskytujú bezpečnejší priestor na život. V blízkosti ľudí totiž vlci obmedzujú svoju aktivitu, a šakaly tak môžu bezpečnejšie prežiť. Historický úbytok vlkov v Európe vytvoril podmienky pre rýchle šírenie niektorých stredne veľkých šeliem, medzi ktoré práve šakal patrí.
Autori štúdie upozornili, že návrat vlkov do európskej krajiny by ďalšie šírenie šakalov čiastočne spomalil. „Ochrana veľkých šeliem nie je len otázkou samotných druhov, ale fungovania celých ekosystémov. Akonáhle človek zmení vzťahy medzi dravcami, môže to ovplyvniť rozšírenie živočíchov v celoeurópskom meradle,“ uzavrel Šálek.
Ešte nedávno bol len exotickým návštevníkom našich lesov. Dnes je to už obávaný predátor a robí veľké škody. Z revírov vytláča našu pôvodnú zver, napríklad líšku. Poľovníkom na juhu Slovenska robí stále väčšie starosti.
Po vypuknutí vojnového konfliktu v Juhoslávii po roku 1990 zaznamenali významnejší výskyt šakala v Maďarsku, odkiaľ sa šíri aj na Slovensko. Poľovníci sú ostražití. Prvýkrát ho na Slovensku objavili len v 90. rokoch minulého storočia.
Na Slovensku bol šakal zlatý pôvodne zaradený medzi celoročne chránený druh zveri. V roku 2013 bola stanovená doba lovu šakala od 1. augusta do konca februára.
Na Slovensku bol zaznamenaný prvý úlovok šakala v roku 1989. Tento historický úlovok sa uskutočnil v okrese Trebišov pri obci Čierna.
Ďalší úlovok podľa štatistickej poľovníckej ročenky bol až v roku 1996. Do roku 2009 sa ulovili iba 4 jedinci, v poľovníckej štatistike za poľovnícku sezónu 2020/2021 už 58 úlovkov.
Hoci nie je náš pôvodný druh, nebude vzácnosťou sa s ním stretnúť v južných lesoch Slovenska. Podľa záznamov šakaly boli ulovené až v 28 okresoch Slovenska.
O tom, že šakalov na Slovensku pribúda svedčí i záznam v médiách, ktoré zaregistrovali jeho návštevu vo februári 2018 v historickom centre Bratislavy.
Spôsob, akým šakaly lovia, nám opísal poľovník Jozef Hlásnik: „Šakal je taký, že čaká, až srna, alebo danielka vrhne mladé a hneď za čerstva ich zožerie."
Lovia vo svorkách a svojou loveckou taktikou dokážu obrať o mláďatá aj diviačicu.
Mnohí poľovníci vraj ani nevedia, že v ich revíri vyčíňa práve táto psovitá šelma. Šakal sa vie veľmi dobre ukrývať, loví iba v noci a na prvý pohľad pripomína líšku.
Lov šakalov je povolený od októbra do polovice februára, no poľovníci to majú ťažké. Obávajú sa, že ak sa šakal u nás premnoží, škody, ktoré spôsobí, môžu byť fatálne.
Šakal vytláča z lesov našu pôvodnú zver. Viac sa dozviete z archívnej reportáže v priloženom videu:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
