Tyrozín sa v posledných rokoch teší veľkej obľube. Predáva sa ako výživový doplnok na podporu sústredenia, bdelosti, pozornosti či celkového duševného výkonu. Mnohí po ňom siahajú v náročných pracovných či skúškových obdobiach. Nová rozsiahla štúdia s viac ako 270-tisíc účastníkmi však odhalila jeho negatívnu stránku, píše portál Science Daily.
Vyššie hladiny tejto aminokyseliny boli u mužov spojené s kratšou dĺžkou života, pričom v jednej z analýz predstavoval tento rozdiel takmer jeden rok. U žien bol vplyv na dĺžku dožitia podstatne menej presvedčivý.
Výskum realizovali vedecké tímy z Univerzity v Hongkongu a Univerzity v Georgii a jeho výsledky publikovali v odbornom časopise Aging-US. Autori sa v ňom sústredili na dve metabolicky blízke aminokyseliny – fenylalanín a tyrozín. Ukázalo sa, že fenylalanín po zohľadnení hladín tyrozínu prestal s dĺžkou života súvisieť. Pri tyrozíne však negatívne spojenie pretrvalo, a to najmä u mužskej časti populácie.
Prečítajte si tiež:
Tyrozín je neesenciálna aminokyselina potrebná na stavbu bielkovín, ktorú si ľudské telo dokáže samo vyrobiť z fenylalanínu, no prijímame ju aj zo stravy (mäso, mliečne výrobky, vajcia, strukoviny).
Okrem stavebnej funkcie má však tyrozín v organizme ešte jednu zásadnú úlohu. Telo ho využíva ako základný substrát na tvorbu dôležitých neurotransmiterov a hormónov – dopamínu, noradrenalínu a adrenalínu.
Tieto chemické látky v mozgu zásadne ovplyvňujú našu náladu, motiváciu, pozornosť a schopnosť reagovať na stres. Práve táto biochemická cesta urobila z tyrozínu populárnu zložku voľnopredajných výživových doplnkov určených na podporu mentálnej vitality a zvládanie psychickej záťaže.
Prečítajte si tiež:
V observačnej (pozorovacej) časti štúdie autori pracovali s obrovským objemom dát, konkrétne s údajmi 272 475 účastníkov z britskej databázy UK Biobank.
Z tohto celkového počtu bolo 125 359 mužov. Vedci sledovali účastníkov v strednom časovom horizonte približne 11,1 roka, pričom počas tohto obdobia zaznamenali 23 964 úmrtí.
Výskumníci detailne porovnávali hladiny tyrozínu a fenylalanínu v krvi s rizikom úmrtia z akejkoľvek príčiny. Aby boli výsledky čo najpresnejšie, do matematických výpočtov zahrnuli aj celú škálu vedľajších faktorov vrátane veku, BMI, fajčenia, konzumácie alkoholu, fyzickej aktivity, vzdelania či socioekonomických podmienok.
Klasické pozorovanie však v medicíne na jednoznačné závery nestačí. Vyššia hladina tyrozínu v krvi totiž môže byť priamou príčinou zdravotného problému, ale rovnako tak môže byť iba jeho sprievodným následkom (napríklad prejavom iného prebiehajúceho ochorenia v tele).
Aby vedci tento rébus vyriešili, posunuli výskum na genetickú úroveň a použili pokročilú štatistickú metódu zvanú mendelovská randomizácia. Táto metóda pracuje s genetickými variantmi, ktoré človek dostáva do vienka už pri počatí a počas života sa nemenia.
Ak sú konkrétne genetické predpoklady pre vyššiu hladinu tyrozínu zároveň štatisticky prepojené s kratším životom, je len minimálna šanca, že by bol výsledok skreslený životným štýlom, stravou alebo iným skrytým vonkajším faktorom.
Ukázalo sa, že geneticky podmienená vyššia koncentrácia tyrozínu v krvi skracuje mužom život v priemere o 0,91 roka, čo predstavuje približne jedenásť mesiacov. Pri ženách dáta jednoznačnú odpoveď nepriniesli, namerané hodnoty totiž nedosiahli štatistickú významnosť.
Výsledky tak poukazujú skôr na intenzívnejšiu spojitosť u mužov, než na to, že by ženský organizmus voči tyrozínu vykazoval úplnú imunitu.
Prečítajte si tiež:
Prečo táto aminokyselina negatívne ovplyvňuje dĺžku života? Vedci pracujú s dvoma hlavnými hypotézami:
Zaujímavým faktom zostáva, že muži majú podľa doterajších poznatkov prirodzene vyššiu hladinu tyrozínu ako ženy. Časť odpovede na otázku, prečo sa muži dožívajú nižšieho veku, by tak mohla hovoriť práve o tejto látke – ide však zatiaľ o čistú špekuláciu.
Najnovšie zistenia rozhodne neznamenajú, že by sme mali tyrozín kompletne vyčiarknuť zo života. Občasné užívanie výživových doplnkov na podporu kognitívnych funkcií či koncentrácie nepredstavuje hrozbu. Problémom môže byť skôr dlhodobo zvýšená hladina, ktorá v tele pôsobí nepretržite celé dekády.
Hoci štúdia prináša dôležité varovanie najmä pre mužov, ktorí tyrozín užívajú dlhodobo vo vysokých dávkach, vedci zdôrazňujú potrebu ďalšieho výskumu. Ten by mal presne objasniť biologické mechanizmy, ktoré za týmto prekvapivým spojením stoja.
Práve sa číta
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
NAJČÍTANEJŠIE ČLÁNKY
