Geochemik sa domnieva, že ak chceme nájsť život na iných planétach, hľadanie dôkazov o hydrotermálnych výveroch na Marse alebo na ľadových mesiacoch nemusí byť tou najlepšou voľbou.
Kde vlastne vzplanula prvá iskra pozemského života? Ak túto otázku položíte vedcom, väčšina z nich sa prikláňa k dvom možnostiam: k hrejivým, minerálmi nabitým jazierkam na povrchu mladej Zeme, alebo do temných hlbín oceánov k hydrotermálnym prieduchom, ktoré z morského dna chrlia horúcu tekutinu plnú vodíka.
Hoci oba scenáre pôsobia rovnocenne, geochemik Benjamin Tutolo z Univerzity v Calgary prichádza s provokatívnym tvrdením: zmysel dáva len jeden z nich., píše portál Science Alert.
Svoju odvážnu teóriu, ktorá môže od základov prepísať učebnice biológie, publikoval v prestížnom vedeckom časopise PNAS. Myšlienku, že život sa zrodil v hlbokomorských priepastiach, mnohí vedci berú ako nemenný fakt, o ktorom nemá zmysel pochybovať.
Prečítajte si tiež:
Tutolo sám priznáva, že o hlbokomorských výveroch ako kolíske života rozprával aj svojím deťom. Keď sa však pozrel na tvrdé geochemické dáta, realita ukázala úplne inú tvár.
Podľa Tutola je vznik života na dne oceánov v podstate nemožný. Aby tento scenár fungoval, museli by totiž hydrotermálne systémy fungovať spôsobom, ktorý odporuje fyzikálnym a chemickým zákonom. A to je pre celú teóriu zásadný problém.
Tento radikálny názor nepochybne vyvolá vo vedeckej komunite poriadny rozruch. Len nedávno totiž iná štúdia potvrdila, že hlbokomorské vývery sú stále najstabilnejšou hypotézou pre pochopenie toho, ako sa v extrémnych podmienkach ranej Zeme sformovali prvé živé bunky.
Tutolo síce súhlasí, že táto hypotéza je dlhé roky populárna, no zároveň upozorňuje, že fatálne zaostáva za modernou vedou. Dnes totiž o chémii vtedajších oceánov vieme oveľa viac než pred desaťročiami.
Staršie teórie sa napríklad opierali o sulfidové minerály, ktoré mali poháňať prvotný metabolizmus buniek. Nové dôkazy však odhaľujú, že hlbokomorské vývery neboli ani zďaleka také zásadité a bohaté na síru, ako sme si celú dobu mysleli.
Predpokladá sa, že rozdiel v kyslom prostredí raných oceánov a zásaditými vývermi (alkalickými) vytvoril akúsi prírodnú chemickú batériu, ktorá poháňala reakcie, z ktorých sa nakoniec mohol vyvinúť život.
„Zdá sa, že svoju úlohu zohrali zastarané predpoklady o chemickom zložení pradávnych oceánov. Napríklad mnohé hypotézy o hydrotermálnych výveroch sa zameriavajú na sulfidové minerály ako na činitele podporujúce prvotný metabolizmus, avšak alkalické tekutiny z výverov, horniny, v ktorých sa nachádzajú, aj pradávne oceány by v podstate neobsahovali žiadnu síru,“ vysvetlil pre ScienceAlert.
Keď však boli tekutiny z výverov vynesené na povrch a ochladené, zaznamenali sa veľmi alkalické hodnoty. Pri teplotách a tlakoch, aké panujú v hydrotermálnych výveroch, sú tieto tekutiny podstatne menej alkalické.
„Tieto problémy sú natoľko zásadné, že hypotézy o pôvode života v hydrotermálnych výveroch je potrebné vrátiť späť na začiatok,“ myslí si Tutolo.
Prečítajte si tiež:
Zdanlivo nepriestrelná teória o morskom dne tak dostáva vážne trhliny a vedci sa musia znova pozrieť smerom k hladine. Domnieva sa, že jazerné prostredia sú pravdepodobnejším zdrojom prvého života na Zemi.
Priznáva, že aj táto hypotéza má stále niekoľko nedostatkov, avšak štúdie ukázali, že chemické procesy vedúce k vzniku RNA, bielkovín a lipidov by sa mohli odohrávať v odparujúcich sa rybníkoch alebo jazerách.
Tutolo sa domnieva, že ak chceme nájsť život na iných planétach, hľadanie dôkazov o hydrotermálnych výveroch na Marse alebo na ľadových mesiacoch nemusí byť tou najlepšou voľbou.
V priloženom videu si pozrite archívny príspevok o objave nových tvorov na dne oceánu:
Práve sa číta
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
NAJČÍTANEJŠIE ČLÁNKY
