Materské mlieko sa počas dňa mení a v noci obsahuje látky spojené so spánkom. Aj to môže pomáhať deťom lepšie si nastaviť rytmus.
Japonskí vedci zistili, že deti, ktoré boli počas prvých šiestich mesiacov života dojčené, mali v jednom roku nižšiu pravdepodobnosť krátkeho spánku než deti kŕmené výhradne umelým mliekom, píše Euronews a portál earth.com.
Výskumníci analyzovali údaje od 82 918 dvojíc matiek s deťmi z rozsiahlej Japan Environment and Children’s Study. Tento projekt sledoval rodiny od tehotenstva v 15 regiónoch Japonska.
Matky po šiestich mesiacoch vypĺňali dotazník o tom, ako svoje dieťa kŕmili. Keď malo dieťa jeden rok, rodičia uviedli, koľko hodín denne spalo. Krátky spánok vedci definovali ako menej než 11 hodín za 24 hodín.
Deti rozdelili do štyroch skupín. V prvej boli tie, ktoré počas celých šiestich mesiacov dostávali iba umelé mlieko. V druhej boli deti dojčené kratšie než šesť mesiacov. Tretiu skupinu tvorili deti dojčené celých šesť mesiacov, no zároveň prikrmované umelým mliekom. Štvrtú skupinu tvorili deti výhradne dojčené počas prvého polroka života.
Rozdiely neboli dramatické, ale boli viditeľné. V skupine detí kŕmených len umelým mliekom malo krátky spánok 12,2 percenta detí. Pri dojčení kratšom než šesť mesiacov to bolo 10,2 percenta.
U detí, ktoré boli šesť mesiacov dojčené a zároveň dostávali aj umelé mlieko, riziko kleslo na 9,7 percenta. Najnižší podiel zaznamenali vedci pri výhradne dojčených deťoch, kde krátko spalo 8,8 percenta detí.
Po zohľadnení faktorov na strane matky, dieťaťa aj prostredia vyšlo, že výhradne dojčené deti mali o 23 percent nižšiu pravdepodobnosť krátkeho spánku než deti kŕmené iba umelým mliekom.
Čím dlhšie dojčenie trvalo, tým nižšia bola pravdepodobnosť, že dieťa bude v jednom roku spať menej než odporúčaných 11 hodín.
Autorka štúdie Yuri Nakagawa uviedla, že medzi rodičmi stále prežíva predstava, podľa ktorej dojčené deti spia kratšie, pretože materské mlieko sa trávi rýchlejšie. Podľa nej nové zistenia túto obavu oslabujú a nemali by rodičov odrádzať od dojčenia.
Vedci ponúkli aj možné biologické vysvetlenie. Zatiaľ čo zloženie umelého mlieka zostáva zväčša stabilné, materské mlieko sa prispôsobuje potrebám dieťaťa.
V noci sa doň vylučuje melatonín – hormón dôležitý pre zaspávanie a kvalitu spánku. Keďže novorodenci si ho spočiatku tvoria len málo, materské mlieko im môže pomáhať pri nastavovaní vnútorných hodín.
Obsahuje aj tryptofán – aminokyselinu potrebnú na tvorbu melatonínu, ktorej hladina v materskom mlieku v noci stúpa.
Výskumníci spomenuli aj črevný mikrobióm. Dojčenie podporuje jeho zdravý vývoj a môže nepriamo súvisieť aj so spánkom.
Štúdia však nepreukazuje, že dojčenie samo osebe spôsobuje dlhší spánok. Opiera sa o dotazníky rodičov a najväčší rozdiel medzi skupinami predstavoval približne 3,4 percentuálneho bodu.
Dojčenie na verejnosti je stále tabu. Pozrite si archívnu reportáž:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
