Ukázalo sa, že pokročilé metagenomické prístupy môžu odhaliť cenné informácie o zachovaní artefaktov, interakciách s okolitým prostredím a kultúrnej histórii.
Turínske plátno je jedna z najfascinujúcejších a najdiskutovanejších kresťanských relikvií na svete. Ide o ľanovú textíliu, na ktorej je viditeľný negatívny otlačok ľudského tela s ranami zodpovedajúcimi ukrižovaniu. Katolícka cirkev ho oficiálne neoznačila za stopercentne pravé, avšak uctieva ho ako silný symbol Kristovho utrpenia.
Okolo autenticity plátna prebiehajú už desaťročia intenzívne vedecké spory. Tri nezávislé laboratóriá určili vek plátna do obdobia rokov 1260 – 1390. Mnohí ho preto označili za stredoveký podvrh. Metodika odberu vzoriek však bola neskôr opakovane kritizovaná, keďže sa mohlo odobrať miesto, ktoré bolo v stredoveku opravované po požiari.
Nové interdisciplinárne štúdie a experti publikujúci v časopisoch ako Archaeometry spochybňujú teórie o stredovekom falzifikáte (napr. hypotézy o basreliéfoch či odtlačkoch sôch).
Skúmanie tejto relikvie značne komplikuje fakt, že bola počas stáročí kontaminovaná kontaktom s ľuďmi a s nimi spojeným biologickým materiálom. Vedci sa preto v najnovšom výskume pokúsili odhaliť, akého pôvodu sú stopy DNA, ktoré sa na plátne zachovali. O novej štúdii informuje portál Phys.org.
Vedci sa zároveň snažili demonštrovať, aké možnosti majú moderné forenzné nástroje pri skúmaní biologickej histórie predmetov. Objavené stopy poskytujú nové podrobnosti o dlhej histórii manipulácie, skladovania a presunov Turínskeho plátna cez rôzne geografické oblasti.
Vedci pod vedením profesorky forenzných vied Noemi Procopio, pôsobiacej na University of Central Lancashire v Spojenom kráľovstve, využili najnovšie metódy takzvaného metagenomického sekvenovania na vzorky, ktoré boli z plátna odobraté už v roku 1978 pri jeho prvom vedeckom skúmaní.
Ukázalo sa, že na plátne sa nachádza obrovské množstvo biologických stôp. Identifikovali hneď niekoľko línií ľudskej mitochondriálnej DNA. Okrem mikroorganizmov, ktoré sa bežne vyskytujú na ľudskej koži, húb a archeí prispôsobených slanému prostrediu, sa na artefakte podarilo odhaliť aj DNA mnohých druhov rastlín a živočíchov.
Patrili medzi ne pšenica, mrkva, kukurica, banány a arašidy, ale aj dobytok, ošípané, kurčatá, psy a mačky a dokonca aj stredomorské červené koraly. Podľa autorov to všetko spolu poukazuje na rozmanitosť prostredia a ľudí, s ktorými plátno počas svojej existencie prišlo do kontaktu.
Prečítajte si tiež:
Výsledky ukázali, že pri takej rozmanitej kontaminácii nie je možné izolovať žiadne „pôvodné“ stopy DNA, ktoré by mohli prispieť k objasneniu skutočného pôvodu plátna.
To však ani nebolo cieľom výskumu. Vedci si však overili, že pokročilé metagenomické prístupy môžu odhaliť cenné informácie o zachovaní artefaktov, interakciách s okolitým prostredím a kultúrnej histórii.
„Plátno predstavuje bohatý archív genetických informácií, ktoré sa nahromadili počas storočí ľudských interakcií a pôsobenia prostredia. Hoci dôkazy založené na DNA nemôžu odpovedať na všetky otázky týkajúce sa veku či pravosti plátna, poskytujú nové poznatky o jeho biologickej histórii a ukazujú, ako pokrok vo forenznej vede môže odhaliť nové informácie z historických artefaktov,“ uvádzajú autori štúdie.
Na Nitrianskom hrad vystavili kópiu Turínskeho plátna. Pozrite si archívnu reportáž v priloženom videu.
Práve sa číta
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
NAJČÍTANEJŠIE ČLÁNKY
