Rebrovka dravá je pôvodným druhom z pobrežných vôd západného Atlantiku, odkiaľ sa v 80. rokoch 20. storočia nedopatrením dostala loďou do Európy.
Baltské more čelí zamoreniu inváznym tvorom, ktorý predstavuje veľkú hrozbu pre pôvodné druhy. Rebrovka dravá (lat. Mnemiopsis leidyi) vo veľkom decimuje zooplanktón, čím berie potravu rybám. Ohrozuje tak rybárstvo aj rovnováhu v morskom ekosystéme.
Rebrovka dravá navyše v miestnych vodách nemá prirodzeného nepriateľa, ktorý znižoval jej počty. Navyše ide o mimoriadne prispôsobivého živočícha, ktorý si s náročnými podmienkami dokáže poradiť aj pomocou kanibalizmu.
Mnemiopsis leidyi sa živí sa zooplanktónom a zároveň konzumuje rybie ikry a larvy, čím narúša potravinové reťazce, Ohrozené sú predovšetkým populácie šprotov a sardiniek. Jej nekontrolovateľné šírenie by mohlo podľa vedeckého časopisu Nature spôsobiť masívny úbytok pôvodných druhov, čo by malo negatívny vplyv na morskú diverzitu a následne aj na rybolov.
Prečítajte si tiež:
Rebrovka dravá je pôvodným druhom z pobrežných vôd západného Atlantiku, odkiaľ sa v 80. rokoch 20. storočia nedopatrením dostala loďou do Čierneho mora. V Baltskom mori bola potom prvýkrát zaznamenaná v roku 2006.
Na prvý pohľad pripomína drobnú priehľadnú medúzu, ktorá v noci pri vyrušení zeleno svieti a cez deň sa dúhovo leskne. Na rozdiel od medúz však rebrovky nemajú žahavé bunky (odborne knidocyty alebo nematocyty), takže sú pre človeka úplne neškodné.
Hoci sa v Baltskom mori vyskytuje aj ryba pichľavka siná ( lat. Gasterosteus aculeatus), ktorá rebrovky loví, ich šírenie sa podľa záverov štúdie uverejnenej v časopise Journal of Plankton Research nespomaľuje. Mnemiopsis leidyi sa totiž veľmi ľahko rozmnožuje, a preto jeho populácia rýchlo rastie.
Tento invazívny druh sa navyše ľahko prispôsobuje otepľovaniu aj zmenám slanosti vody. Prezývku „morský kanibal“ získal preto, lebo v núdzi a počas chladných zím zvyčajne žerie vlastné mladé, čo mu pomáha prežiť.
S rebrovkou dravou sa spája aj jeden unikát. Od všetkých známych organizmov líši jedinečným spôsobom vylučovania. Análny otvor sa jej vytvorí iba vtedy, keď ho práve potrebuje. Znamená to, že rebrovka M. leidyi nemá trvalé prepojenie medzi vnútornosťami a koncom tela.
Keď sa jej nahromadia výkaly, na čreve sa začne tvoriť vypuklina. Tá rastie, až kým sa nedotkne vonkajšej vrstvy priesvitného tela, s ktorou nakoniec črevo na krátky čas splynie.
Rebrovka dravá preto môže byť podľa štúdie uverejnenej vo vedeckom časopise Invertebrate Biology evolučným medzistupňom vylučovania.
Invázny komár japonský sa trvalo usadil na Slovensku. Téme sme sa venovali v reportáži v priloženom videu:
Práve sa číta
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
NAJČÍTANEJŠIE ČLÁNKY
