Aj kráľ oceánov má svoju nemesis. Ukázalo sa, že každé zdokumentované stretnutie týchto druhov sa skončilo ústupom kosatiek.
V posledných rokoch sa naše vnímanie potravného reťazca v oceáne úplne obrátilo. Od čias filmu „Čeľuste“ sa žralok modrý (veľký biely) v predstavách verejnosti javil ako nespochybniteľný vládca mora. Potom však vedci zistili, že aj títo desiví predátori majú svojho úhlavného nepriateľa: kosatku dravú (Orcinus orca), elegantného a prefíkaného zabijaka, ktorý loví žraloky pre ich jemnú pečeň bohatú na živiny.
Mohlo by sa tak zdať, že kosatku len tak niečo nevyvedie z miery. No aj tento vrcholový predátor má svoju nemesis. Stačí len náznak výkriku z húfu grínd dlhoplutvých a kosatky sa hneď vytratia, píše portál Science Alert.
„Kosatky, vrcholoví predátori oceánov, reagujú na akustické signály grínd a pravdepodobne vnímajú ich prítomnosť ako hrozbu,“ napísal tím pod vedením morskej biologičky Anny Selbmannovej z Centra pre vedu a vzdelávanie Sudurnes na Islande v článku uverejnenom v časopise Scientific Reports.
Už experiment z roku 2012 ukázal, že prehrávanie volania kosatiek voľne žijúcim grindám dlhoplutvým pôsobilo na tieto morské cicavce ako lákadlo, ktorému sa nedokázali ubrániť. Ak sa nachádzali v dosahu, pohybovali sa smerom k zvuku. Potom vedci zistili niečo ešte zaujímavejšie.
Ukázalo sa, že každé zdokumentované stretnutie týchto druhov sa skončilo ústupom kosatiek. Po vykonaní terénneho výskumu v Gibraltárskom prielive vedci zistili, že tieto dva druhy veľrýb nelovia rovnakú korisť. Konkurenčný boj tak ako dôvod averzie vylúčili. Okrem toho je grinda výrazne menšia ako kosatka. Nemala by tak predstavovať žiadnu významnú hrozbu.
Prečítajte si tiež:
V štúdii z roku 2022 vedci analyzovali údaje z výskumných plošín a výletov za pozorovaním veľrýb v šiestich regiónoch Islandu v rokoch 2007 až 2020, pričom zdokumentovali, kedy sa ktorý druh v danej oblasti nachádzal.
Grindy dlhoplutvé boli pozorované len počas letných mesiacov – často sa však objavovali na obľúbených miestach kosatiek. Vo väčšine z 24 stretnutí – v 68 percentách – sa kosatky jednoducho vyhli stretnutiu s grindami - vzdialili sa skôr, ako spolu mali vizuálny kontakt.
V 28 percentách stretnutí však došlo k rýchlej naháňačke. Grindy prenasledovali kosatky až kým neopustili ich teritórium.
V ďalšom experimente vedci prehrávali nahrávky volaní grínd označeným kosatkám. Reakcia bola pozoruhodná. Kosatky zosilnili svoje skupinové formácie, zmenili svoje vokálne správanie, odvrátili sa a zrýchlili. Samotné volania grínd stačili na vyvolanie averzívnej reakcie. Využívajú totiž intenzívne akustické frekvencie, ktoré rušia sonar kosatiek.
Napriek mnohým pozorovaným interakciám neboli zaznamenané žiadne priame fyzické útoky grínd na kosatky. Jedným z možných vysvetlení je stratégia známa ako „mobbing“. Namiesto toho, aby utekali pred nebezpečným dravcom, niektoré zvieratá sa zoskupia, aby ho obťažovali, kým neopustí danú oblasť.
Takéto správanie je najčastejšie pozorované u vtákov. Je menej namáhavé vstať a odísť, ako sa vyrovnať s kŕdľom vtákov, ktorý sa na agresora vrhá z výšky, a práve to dravec urobí. Ďalším možným vysvetlením je preventívna ochrana zraniteľných mláďat.
V priloženom videu si pozrite, ako kosatky lovia žraloka obrovského:
Práve sa číta
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
NAJČÍTANEJŠIE ČLÁNKY
