Rozsiahla americká štúdia na vzorke viac ako 31 000 dospelých ukázala, že čas prvého a posledného jedla dňa môže súvisieť s dĺžkou života.
Väčšina rád týkajúcich sa raňajok sa zameriava na to, čo si naložiť na tanier. Rozsiahla štúdia dospelých v USA však naznačuje, že pozornosť by si zaslúžil aj čas, kedy prijímate prvé a posledné kalórie dňa, by mohol súvisieť s dĺžkou vášho života.
Väčšina rád týkajúcich sa raňajok sa zameriava na to, čo si naložiť na tanier. Rozsiahla štúdia dospelých v USA však naznačuje, že pozornosť by si zaslúžil aj načasovanie. Výsledky nového výskumu totiž naznačili, že čas, kedy prijímate prvé a posledné kalórie dňa, by mohol súvisieť s dĺžkou vášho života, píše portál Science Alert.
Predchádzajúce štúdie spájali vynechávanie raňajok a jedenie neskoro v noci so zhoršeným zdravotným stavom, riziká spojené s konkrétnymi časmi však zostávali nejasné.
Výskumníci preto analyzovali údaje od 31 044 dospelých vo veku 40 rokov a viac, ktoré pochádzajú z amerického Národného prieskumu zdravia a výživy (National Health and Nutrition Examination Survey) z rokov 1999 až 2018.
Účastníci uvádzali všetko, čo zjedli alebo vypili počas dňa, vrátane času konzumácie každej položky.
Prečítajte si tiež:
Výskumníci analyzovali tieto údaje a prepojili ich s úmrtnosťou do konca roka 2019. Zohľadnili pritom faktory ako vek, fajčenie, fyzickú aktivitu, kvalitu stravy, index telesnej hmotnosti, energetický príjem, príjem a existujúce ochorenia.
Z analýzy vyplynulo, že odkladanie prvého jedla dňa na neskoršiu hodinu zvyšuje zdravotné riziká.
V porovnaní s ľuďmi, ktorí jedli medzi 7. a 8. hodinou ráno, mali tí, čo prvé jedlo konzumovali medzi 8. and 10. hodinou, o 10 % vyššie riziko úmrtia z akejkoľvek príčiny. Pri posune prvého jedla na čas medzi 10. hodinou a poludním stúplo toto riziko o 19 % a po poludní až o 29 %.
Podobne nepriaznivý trend vedci zaznamenali aj pri úmrtnosti na kardiovaskulárne choroby, kde prvé jedlo po poludní znamenalo až o 46 % vyššie riziko úmrtia.
Veľmi neskoré jedenie môže narušiť cirkadiánne rytmy a metabolizmus. Na druhej strane, veľmi skoré posledné jedlo môže súvisieť s denným režimom, ochorením alebo nižším príjmom energie.
Ľudia, ktorí jedli skôr, boli zvyčajne starší, jedli menej často a trpeli viacerými existujúcimi ochoreniami, takže biologické hodiny môžu skôr odhaľovať niečo o ich zdraví, ako ho spôsobovať.
Prečítajte si tiež:
Najväčšie obmedzenia štúdie uverejnenej v časopise European Journal of Clinical Nutrition vyplývajú z jej observačného charakteru. Časové rozloženie jedál sa zaznamenávalo predovšetkým prostredníctvom jednorazového 24-hodinového spomienkového dotazníka na začiatku štúdie, čo nemusí odrážať dlhoročné stravovacie návyky.
Chronotyp, podrobné spacie návyky, načasovanie aktivít a ďalšie nemerané faktory mohli napriek rozsiahlym úpravám a analýzam citlivosti stále ovplyvňovať výsledky.
Možná je preto aj opačná príčinná súvislosť. Neskoršie jedenie môže byť dôsledkom alebo indikátorom zhoršeného zdravotného stavu, nekvalitného spánku, práce na zmeny alebo socioekonomických okolností. Predchádzajúca štúdia zameraná na starších dospelých podobne zistila, že s narastajúcimi zdravotnými problémami sa čas raňajok posúval neskôr.
„Neskoršie jedenie by sa preto malo interpretovať skôr ako potenciálny indikátor rizika a prípadne ako správanie, ktoré je možné zmeniť, než ako definitívny dôkaz priameho kauzálneho vzťahu. Na základe týchto zistení by ľudia nemali robiť radikálne zmeny vo svojich stravovacích návykoch,“ dodal Shan.
V Bruseli vybrali štyri potraviny, ktoré sa považujú za zdravú súčasť raňajok. Ich označenie preto podlieha prísnejším pravidlám. pozrite si archívnu reportáž:
Práve sa číta
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
NAJČÍTANEJŠIE ČLÁNKY
