Desaťročia uznávaná teória má trhliny. Ako vlastne vznikol život na Zemi?

Už niekoľko desaťročí platí známa predstava, že život na našej planéte odštartovali kométy z vesmíru. Nový výskum to však celé mení. Ukazuje sa totiž, že kométy sem dôležité stavebné kamene života zrejme vôbec nepriniesli.

Odborníci prišli na to, že krehké organické molekuly by obrovské nárazy komét jednoducho neprežili. Ak sa to potvrdí, bude to veľký zásah do teórie, ktorá medzi vedcami platí už od roku 1961. Samotná myšlienka, že základné látky pre život k nám prišli z vesmíru, je dokonca ešte staršia. Vedci ju hovoria už od roku 1908, píše portál CNN.

Kométy narážali prirýchlo, všetko by sa zničilo

Na vznik života na Zemi boli potrebné zložité molekuly. Dlho nebolo jasné, či ich naša planéta mala dostatok pred  viac ako 4 miliardami rokov. Kométy sú zložené z prachu, ľadu a organických látok, aj kvôli tomu sa im hovorí „špinavé snehové gule“. Vedci si preto mysleli, že práve cez ne sem prišla voda a dôležité chemikálie.

Vedecký tím z Cambridge si toto dávne obdobie vyskúšal simulovať v počítači až 100-tisíckrát. Výsledok? Kométy narážali do Zeme tak rýchlo, že dôležité látky by sa pri náraze okamžite spálili a zničili. Šanca, že by to predsa len dopadlo dobre, je taká malá, že by muselo ísť o náhodu.

Výskum sa pozrel hlavne na látku zvanú kyanovodík. Nachádza sa v mnohých kométach a v kombinácii s vodou vie vytvoriť aminokyseliny, teda základy bielkovín.

Portál Science Alert uviedol, že v 54 percentách by ani jedna kométa nedodala na zemskú pevninu dostatok kyanovodíka. Zvyšných 46 percent simulácií ukázalo, že kométa mohla občas priniesť dostatok potrebných látok, no išlo by len o malú šancu pre vznik života.

Samozrejme, ide iba o počítačové modely, ktoré stopercentne nedokazujú, že to takto nebolo. Ukazujú však, že teória o prinášaní života kométami je oveľa menej pravdepodobná, než si vedci doteraz mysleli.

​Lenže pri náraze kométy vznikajú také obrovské teploty a tlaky, že tieto látky sa hneď rozpadnú alebo zhoria. A aj keby náhodou niečo vydržalo, v oceáne by sa to rýchlo stratilo. 

Aké sú teda iné možnosti?

Ak kométy zlyhali, odkiaľ sa vzal život? Vedci ponúkajú hneď niekoľko ďalších vysvetlení. Prvou možnosťou je, že Zem to zvládla sama a potrebné látky si dokázala vytvoriť vo svojom prostredí.  

Druhou alternatívou je, že pomohli asteroidy. Planétky totiž narážali do Zeme pomalšie a vo väčších počtoch. Vzorky z asteroidov už ukázali, že skutočne obsahujú väčšinu aminokyselín.

Treťou možnosťou je Mars. Keďže je menší a ďalej od Slnka, kométy doň narážali omnoho pomalšie, takže kyanovodík by tam mal omnoho väčšiu šancu na prežitie. 

Niektorí vedci hovoria, že dávnu teóriu o kométach ešte netreba vyradzovať z hry. Časť látok sa totiž mohla v kométach zmeniť na odolnejšie zlúčeniny ešte predtým, ako vleteli do našej atmosféry.

Zhovárali sme sa s odoborníčkou o alergii na Slnko, pozrite si rozhovor: