Začala sa šíriť vzácna infekcia, zomiera pri nej 70 percent pacientov. Smrteľná pleseň napáda ľudský mozog

Ide o pleseň s názvom Cladophialophora bantiana, ktorá môže spôsobovať život ohrozujúce infekcie mozgu. Podľa amerického Centra pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC) sa počet zachytených prípadov v posledných rokoch zvýšil. Zatiaľ čo v období od roku 2009 do roku 2023 zaznamenávalo sledované americké laboratórium ročne jeden až päť prípadov, v roku 2024 ich bolo osem a v roku 2025 už štrnásť.

Celkovo odborníci od januára 2009 do júla 2026 identifikovali 48 potvrdených a jeden pravdepodobný prípad. Údaje pochádzajú z jedného referenčného laboratória a nezachytávajú nevyhnutne všetky infekcie v Spojených štátoch. Vedci upozorňujú, že príčina nárastu zatiaľ nie je známa.

Infekcia môže zasiahnuť aj zdravých ľudí

Pleseň má nebezpečnú schopnosť napádať centrálny nervový systém. V mozgu môže vytvárať abscesy, teda ložiská infekcie vyplnené hnisom. Podľa CDC sa ochorenie spája s mimoriadne vysokou úmrtnosťou, ktorá dosahuje 60 až 70 percent aj napriek intenzívnej liečbe.

Znepokojujúce je, že infekcia neohrozuje iba pacientov s oslabenou imunitou. Približne polovica opísaných prípadov sa týkala ľudí, ktorí pred ochorením nemali známy problém oslabujúci ich imunitný systém. Príznaky môžu zahŕňať bolesti hlavy, poruchy zraku či problémy s pamäťou. Diagnostika býva náročná, pretože nález v mozgu môže pripomínať nádorové ochorenie.

Liečba si vyžaduje podávanie antimykotických liekov a v niektorých prípadoch aj chirurgické odstránenie infikovaného tkaniva.

​Stačí vdýchnuť spóry?

Vedci zatiaľ presne nepoznajú spôsob, akým sa pleseň dostáva do ľudského organizmu. Predpokladajú, že infekcia môže vzniknúť vdýchnutím spór alebo ich preniknutím cez poranenú kožu. Následne sa môže krvou rozšíriť až do mozgu.

Túto hypotézu podporuje aj skutočnosť, že v šiestich zo sledovaných prípadov sa pleseň podarilo zachytiť v pľúcnom tkanive. Samotné vdýchnutie spór však automaticky neznamená, že človek ochorie. Presný mechanizmus nákazy aj rizikové faktory zostávajú predmetom výskumu.

Hoci sa infekcie spôsobené touto plesňou v minulosti objavili aj v Európe, najnovšie údaje CDC sa týkajú amerických pacientov. Odborníci preto nehovoria o novej epidémii v Európe. Upozorňujú predovšetkým na potrebu lepšieho sledovania prípadov a rýchlejšej diagnostiky vzácneho, ale mimoriadne závažného ochorenia.

Ľudský mozog však môže čeliť aj úplne iným hrozbám. Kým nebezpečná pleseň ho dokáže priamo poškodiť, odborníci skúmajú aj to, ako naše myslenie ovplyvňuje umelá inteligencia. Tá nám síce uľahčuje každodenný život, no pri prílišnom spoliehaní sa na ňu môžeme menej zapájať vlastné uvažovanie. Môže takto náš mozog postupne strácať svoje schopnosti? Viac sa dozviete v našej reportáži:

​