Pozreli sme sa na pracovníkov, ktorí robia v mraziarni, na kopcoch či v krematóriu. Zatiaľ čo vonku je na nevydržanie, oni si užívajú príjemný chládok.
Pálivé slnko svietilo aj na mraziarne vo Zvolene. Pod strechou je to však úplne iný svet.
„Zvonku prichádza tovar, ktorý má takú teplotu, aká je vonku. A tu, kde sa nachádzame, je príjemných desať stupňov. Máme tu dva mraziace boxy, v ktorých je mínus 18 stupňov,“ uviedol konateľ mraziarní vo Zvolene Mário Németh.
My sme sa šli pozrieť aj dovnútra, no bez bundy sme nemohli ísť ani na krok.
Lanovkári v Lomnickom sedle si extrémne horúčavy všimnúť ani nestihli.
„Ráno bolo desať stupňov, teraz je nejakých pätnásť,“ poznamenal lanovkár v Lomnickom sedle Martin Boržecký.
V nadmorskej výške 2190 metrov je teraz sveta žiť. „Je tu nižšia teplota, než akú majú dole nastavenú na klimatizácii.,“ dodal Boržecký.
Smejú sa, že v týchto končinách sú len dve ročné obdobia – zima a ešte väčšia zima.
„V služobných priestoroch nám desať mesiacov v roku idú pece na vykurovanie,“ prezradil Boržecký.
A hoci aj uprostred leta nosia bundy a dlhé nohavice, s ľuďmi v rozpálených uliciach by nemenili.
Zo zimy do tepla a späť. Aj takto vyzerá bežný deň pracovníkov krematória.
„Povedzme 20- až 30-krát sa presúvame z oblastí pecí do oblastí chladničiek. Počas pohybu to nejak nevnímam,“ povedal palič Krematória Marianum Marián Sitár.
Podobne to majú aj v kvetinárstve. Bez chladu by kytice dlho nevydržali.
„Hlavne v týchto letných mesiacoch je nevyhnutné, aby bola udržaná stabilná teplota. Je tam osem stupňov, v miestnosti máme 20 stupňov,“ popísala kvetinárka a floristka Kvetinárstva Mariannum Barbora Michnová.
Na teplotné skoky vo vnútri si zvykli. Potrápiť ich ale vie, keď musia vyjsť z budovy do horúčavy vonku.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
