Výplata môže byť vyššia, no napriek tomu si za ňu človek nemusí kúpiť viac. Slovenské mzdy totiž v druhom štvrťroku nedokázali držať krok s rastom cien. Analytik vysvetľuje, čo za tým stojí a či sa situácia môže v ďalších mesiacoch zmeniť.
Rast platov na Slovensku v druhom štvrťroku tohto roka spomalil. Kým nominálne mzdy rástli pomalšie, po zohľadnení inflácie sa reálne platy dostali medziročne do záporných čísel. Podľa ekonomického analytika Mareka Gábriša za tým stojí viacero faktorov. Jedným z nich je porovnanie s minulým rokom, keď boli najmä vo verejnom sektore vyplácané jednorazové odmeny.
„Narazilo to práve na tú vyššiu porovnávaciu bázu,“ vysvetlil Gábriš. Výsledkom je pomalší medziročný rast nominálnych platov. Zároveň časť rastu ukrojila inflácia, ktorá bola v prvom polroku stále relatívne silná.
Priemerná mzda na Slovensku sa pohybuje okolo 1 700 eur. Medzi odvetvia, v ktorých sú platy dlhodobo nad celoslovenským priemerom, patrí najmä sektor výroby elektriny a plynu. Vyššie mzdy sú tradične aj v oblasti finančných služieb a telekomunikácie.
Rozdiely sú aj medzi regiónmi. V druhom štvrťroku boli priemerné mzdy nad celoslovenským priemerom v Bratislave. Medzi regióny s vyššími priemernými platmi patril aj Košický kraj. Na opačnom konci rebríčka bol Prešovský kraj. Podľa Gabriša sa tieto rozdiely menia postupne. Súvisia najmä s rastom produktivity a ekonomickým rastom. Slovenská ekonomika však podľa neho už druhý rok rastie veľmi slabo, najmä v porovnaní so susedným Českom či Poľskom.
Prečítajte si tiež:
Pri hodnotení vývoja platov podľa analytika nestačí sledovať iba to, koľko človeku pribudne na výplate. Dôležité je aj to, čo si za túto výplatu môže reálne kúpiť. Ak ceny tovarov a služieb rastú rýchlejšie ako príjmy, kúpna sila ľudí klesá. Práve to sa podľa Gábriša stalo v druhom štvrťroku, keď reálne mzdy v priemere medziročne poklesli.
„Treba si uvedomiť, že ten druhý kvartál bol ovplyvnený tým, že v minulom roku boli jednorazovo vyplácané odmeny, ktoré tento rok už neboli. Čiže ten medziročný rast je týmto do určitej miery skreslený. Myslím si, že v treťom kvartáli by sme sa mohli vrátiť k tomu trendu, ktorý sme videli predtým,“ vysvetlil Gábriš.
Otázne však zostáva, ako sa bude vyvíjať inflácia v ďalších mesiacoch. Rizikom sú najmä ceny energií, pohonných hmôt a potravín. Práve potraviny pritom podľa analytika výrazne ovplyvňujú výdavky domácností, keďže ich nakupujeme často.
Práve sa číta
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo