Do ligy sa dostal ako taxikár, chceli ho Slovan aj Žilina. Ex-kapitán Trnavy teraz sníva, že zničí sen Spartaka (rozhovor)

Bývalý klub a mega-favorita vyzve s partiou okolo roznášačov jedla, študentov, údržbára či programátora.

„Či by som oslavoval gól? Fú. Teraz, s chladnou hlavou, poviem, že skôr nie, ale som emotívny hráč... V piatok má snežiť, výhoda pre nás. Chceme sa pokúsiť o zázrak,“ burcuje v exkluzívnom rozhovore pre TNLIVE.sk Andrej Štrba, kapitán Čadce, azda najväčšieho tohtoročného prekvapenia v Slovnaft Cupe, a kedysi najlepší hráč celej trnavskej akadémie.

Pritom stačilo možno trošku šťastia a mohol v sobotnom osemfinále (14. novembra) stáť na opačnej strane. Čo sa pokazilo?

Už deň pred žrebom som tvrdil, že je to napísané

Vymodlené?

Jednoznačne. Trnavu som si veľmi prial už v šestnásťfinále, no dostali sme Prešov, nemohol som sa sťažovať. V kabíne bola aj interná tipovačka, každý stavil päť eur a víťaz bral všetko. Predtým vyhral hrajúci asistent trénera Tomáš Tlelka, teraz sme si peniaze delili traja.

Predpokladám, že Nové Zámky alebo Boleráz, teda papierovo najprijateľnejších súperov, si neželal nikto.

Práveže, našli by sa aj také predikcie. No myslím, že v ligového protivníka, aspoň v kútiku duše, dúfali všetci, do Čadce predsa súper takého rangu nezavítal roky. Veľmi sa tešíme.

Keď ste zbadali výsledky žrebu, ožili spomienky?

V momente. Spartak je dodnes klubom môjho srdca, veď som tam strávil krásne štyri roky. Celý dorast, celú strednú školu.

Počas žrebovania som sedel v práci, chalani hneď písali do skupiny, od šťastia som sa začal strašne smiať. Ešte deň predtým som im na tréningu vravel – borci, už je to vymodlené, napísané, príde Trnava. A nakoniec mi to vyšlo.

Správ so žiadosťou o lístky zrejme tiež nebolo málo...

(Smiech) Veru nie. Sám som zvedavý, koľko divákov napokon príde, klub z organizačnej stránky musí riešiť kvantum vecí. Ochranku, parkovacie miesta, špeciálny sektor hostí, hasičov, políciu, zdravotné služby, bufety navyše... Verím, že to fanúšikovia ocenia. Písalo mi dosť ľudí, no lístky mám, žiaľ, len pre rodinu a najbližších.

Stihli ste už esemeskou podpichnúť aj bývalých spoluhráčov z Trnavy, Martina Vantrubu alebo Benjamína Száraza?

Ich zrovna nie, ale fyzioterapeuta Andreja Matonoka áno. Poznáme sa ešte z Pohronia, kde mi viackrát operovali kolená, takže sme spolu trávili veľa času. Pýtal som sa ho, či sa teší, tak mi s humorom odpísal, že už vyťahujú zimné bundy (smiech).

Športovcom roka ako pätnásťročný. Ponuky zo Slovana či Žiliny nepresvedčili

No stačilo možno trošku šťastia, a mohli ste v sobotu 14. novembra stáť na ich strane...

Áno, ale nad tým sa dnes už dá len pousmiať. Škoda, mrzí ma, že som si nikdy nekopol za áčko, ale taký je futbal. Jedno je však isté – aj na opačnej strane by som sa pri žrebe modlil za Čadcu (smiech).

Na Kysuciach ste sa už ako 15-ročný stali Športovcom roka, čo je rekord, a následne prestúpili do „malého Ríma“. Ponúk však bolo viac, a nie hocakých. S kamarátom a spoluhráčom z Čadce, Kamilom Jašurkom, vás nedokázali presvedčiť ani Žilina či Slovan. Čo zavážilo?

Dlho sme spolu rozoberali, ktorý krok pre nás bude najvhodnejší. Radil nám aj tréner, hovoril, že Trnava je top, čo sa na skúške len potvrdilo. Tak sme sa zhodli, že do toho pôjdeme spoločne. Predsa len, nebolo to blízko a v tom čase sme ledva končili základnú školu.

Jasné, keď na jednej strane stojí najkvalitnejšia slovenská akadémia a na druhej historicky najúspešnejší slovenský klub, zvažujete všeličo, no vyskúšali sme si zápas za Žilinu, nastúpili aj proti Slovanu a stále sa nám najviac pozdávala partia v Spartaku.

Rozhodli sme sa preto srdcom a rýchlo sa ukázalo, že správne. Na časy v Trnave nikdy nezabudnem. Ani jeden z nás určite nič neľutuje.

Ťažko niečo ľutovať, keď ste sa onedlho stali kapitánom klubu i reprezentácie, mládežníckym majstrom Slovenska či držiteľom ceny Miroslava Karhana pre najlepšieho hráča celej akadémie – Andelom roka. To je viac ako pekný potenciál.

Asi máte pravdu, rád na to spomínam. Nie každému sa podarí dostať do národného tímu alebo vyhrať ligu, hoci na juniorskej úrovni, preto si obe veľmi vážim.

Občas si prezerám archívne zápisy zo stretnutí, nedávno som zistil, že v repre proti mne nastúpil trebárs Manuel Locatelli z Juventusu, dnes taliansky majster Európy. Pamätám si tiež Marca Cucurellu, hral vtedy za Barcelonu a už v sedemnástke bol úplne inde, dokonca nosil rovnakú hrivu. Teraz, keď pozerám Real Madrid, behá tam ten istý chlapík. Pekné spomienky.

Bola šanca uchytiť sa alebo aspoň nastúpiť za áčko Trnavy ďaleko?

Nemyslím si. No situácia bola o niečo zložitejšia. Slovensko malo vtedy ešte dve druhé ligy a kvôli reorganizácii zostupovala polovica tabuľky. Béčko sa zo všetkých síl snažilo udržať, hrával som zaň už ako mladé ucho, lenže vedenie v druhej polovici ročníka stavilo skôr na skúsenosti a tak som sa na poslednú chvíľu vrátil do devätnástky.

Napokon sa im súťaž zachrániť nepodarilo a vypadli do tretej. Možnosť zostať v béčku, samozrejme, bola, no dostal som ponuku z druholigového Interu Bratislava a, asi ako každý mladý hráč, chcel hrávať čo najvyššie.

A tak ste zo Spartaka odišli presne pred sezónou, v ktorej získal jediný titul v ére samostatnosti.

Zvláštne, však? Faktom je, že som celé štyri roky v Trnave iba hosťoval, nikdy ma z Čadce nepustili natrvalo, asi mi chýbala istota, čo bude ďalej.

No, priznám sa, keď Andeli na konci sezóny získali titul, hlavou mi prebehlo pár myšlienok. Možno, ak by som zostal, možno, ak by som podával dobré výkony... Nejaká príležitosť by sa naskytla. Ale dnes už nad tým špekulujem nerád. Všetko je tak, ako byť má.

Od zranení, cez šoféra taxíkov, až po skalu v najvyššej súťaži

Po odchode ste si však prešli peklom. Operácie kolena, roztrhnutý krížny väz a práca taxikára. Napriek tomu ste sa dokázali spoza volantu dostať až do najvyššej súťaže a byť oporou mužstva. Ako je možné, že ste nikdy nestratili motiváciu?

Asi som bol tak vychovávaný. A celý čas nastavený, že sa k futbalu jednoducho vrátim. Milujem ten šport, nič iné som si nepripustil. Makal som a veril, že mi to život raz vráti.

A vrátil, aj vlani. Materský klub ste ako kapitán po štyridsiatich rokoch doviedli k majstrovskému titulu a historickému postupu do tretej ligy. Tak ruku na srdce – bujarejšie oslavy boli na Kysuciach alebo v mládeži v Trnave?

(Smiech) Určite v Čadci. V Spartaku sme boli, povedzme, ešte veľmi mladí.

V Čadci sa za posledný rok spravilo neskutočné penzum roboty. Vo futbale som si prešiel všeličím, rôznymi klubmi, zraneniami, ale tu si ho konečne môžem opäť užívať ako kedysi. Formu sme si, chvalabohu, preniesli aj do aktuálnej sezóny, veď sme ako nováčik na treťom mieste so štvorbodovým mankom na lídra a v pohári nás čaká osemfinále. Aj pre mňa je to veľké zadosťučinenie za všetku tú drinu. Návrat domov len ťažko mohol byť krajší.

Že klub zo severu zažíva výnimočnú eufóriu odzrkadlil aj zápas s Prešovom. Už pred jeho začiatkom ste vyzerali tak, akoby ste skrátka vedeli, že cez favorita, a ešte na jar ligového zástupcu, jednoducho prejdete.

Úprimne, sám som bol milo prekvapený, ako výborne sa nám podarilo zachytiť úvod. Máme mladé mužstvo, aj v lete nás posilnili najmä mladí chalani, netrúfal som si odhadnúť, ako zareagujú. No musím uznať, a som za nich hlavne rád, že k zápasu pristúpili tak zodpovedne.

Už sme čo-to spolu odtrénovali, v kabíne sme si preto hovorili, že keď na Prešovčanov vybehneme a, vďaka skvelej partii, ktorú tu máme, budeme hrať ako jeden tím, pokojne ich môžeme zdolať. A vidíte, podarilo sa.

Naprieč súťažami aktuálne ťaháte sériu siedmich víťazstiev s impozantným skóre 27:6, čo sú bezmála štyri strelené góly na duel. Pred takou bilanciou má azda rešpekt aj Spartak.

Som rád za záver jesennej časti. Posledné domáce víťazstvo bolo kľúčové, predtým sme navyše zvládli dva náročné súboje na pôde súpera, na pohár sme teda naladení víťazne.

Od leta 2025 sme na domácom štadióne prehrali jediný zápas, proti rezerve Ružomberka (2:3), a to sme ešte krátko pred koncom zahodili vyloženú šancu a z brejku inkasovali. Škoda, naša šnúra mohla byť o niečo dlhšia. Každopádne je podľa mňa skvelé, že v domácom prostredí vieme byť dominantní. Futbal v Čadci konečne začal baviť aj ľudí, na tribúnach ich fandí čoraz viacej.

Teraz budete ich podporu potrebovať proti súperovi z úplne iného cesta. Štvrťfinále bez Trnavy sme naposledy videli ešte v sezóne 2020/21, odvtedy Spartak opanoval tri z piatich slovnaftcupových edícií a sníva o ďalšom triumfe. V pohári je možno ešte tvrdším orieškom, než Slovan Bratislava či Dunajská Streda.

Uvidíme. Prichádza jeden z najlepších slovenských klubov, máme rešpekt, ale sme nastavení nechať na ihrisku maximum. A pokúsiť sa o zázrak.

Už v šatni padajú stávky typu „toto spravím, keď ich vyradíme“?

Skvelé, že hovoríte. Niečo chalanom navrhnem (smiech).

Postup medzi osem najlepších tímov na Slovensku by bol veľká vec. Prisľúbilo vám vedenie nejakú motiváciu?

Zatiaľ sme to bližšie nerozoberali, myslím, že na to bude vhodný priestor tesne pred výkopom. Po vyradení Prešova nám však pribudli prémie do spoločného banku, začo si po zápase so Spartakom uhradíme ukončenie jesennej časti.

Programátor, údržbár či kuriér. V piatok má snežiť, a to je kysucká výhoda

Trochu vás vyskúšam. Viete akú máte proti Trnave bilanciu?

Tuším, že som jej čelil len raz. V Pohroní, prehrali sme 0:2. Tak?

Správne. Čas na revanš?

Patrilo by sa. Veľmi som si túžil zahrať aj na Štadióne Antona Malatinského, no na začiatku ročníka mi operovali koleno a Trnava nás hostila hneď v úvodnom kole. Podľahli sme jej rovnakým rozdielom.

Hovoríte, že „červeno-čírne“ srdce vo vás bije stále. Prípadný gól by ste oslavovali?

Fú. Priznávam, už som nad tým premýšľal, takže teraz, s chladnou hlavou, poviem, že skôr nie. No som emotívny hráč, takže, ak by k tomu došlo, napríklad v závere zápasu... Ktovie, čo by som robil (smiech). Ale Spartak stále nosím v srdci, ako sme sa bavili, preto by som sa zrejme krotil.

A postup?

(Smiech) Tam už nie je o čom.

Pripravujete sa na Trnavu inak, než na ligové zápasy?

Výhodou je, že liga nám skončila už pred dvoma týždňami, posledný víkend sme teda nehrali a tréningy tak mohli byť o niečo tvrdšie, dosť sme behali. Ale v tomto týždni už príprava vyzerá rovnako ako pred každým iným duelom.

Hráte v sobotu, v piatok hlásia sneženie. Malá kysucká výhoda?

Jasné, no hlavne, aby sa hralo! Fakt sa toho trochu obávam. Keď som videl, že zápas zo štvrtého novembra preložili na štrnásteho, až mi chrbtom preletel mráz. Vlani sme totiž dohrávku jesennej časti, vo veľmi podobnom dátume, absolvovali na totálnom blate, našťastie teraz je ihrisko v omnoho lepšom stave. Verím, že počasie ako tak vydrží, no čím horšie, tým, pravdaže, snáď, výhodnejšie pre nás. Trnava je asi zvyknutá na iné trávniky. Pár vločiek nám môže pomôcť.

Profesionálnu kariéru ste kvôli zraneniam ukončili už ako 26-ročný a vyslovili zaujímavú vec – ak by sa aj Čadci podarilo postúpiť do druhej ligy, už by ste nedokázali trénovať ako profík. Znamená to, že tretia najvyššia súťaž je pre vás v materskom klube konečnou?

Ak by sme postúpili a vedenie by chcelo, aby som pokračoval, tak by som, samozrejme, zostal. Myslel som to inak. Mám prácu, z ktorej by som kvôli futbalu určite neodišiel. A nieže by som nechcel, no tréningov by som pre svoju zdravotnú minulosť zrejme toľko, koľko na profesionálnej úrovni treba, nezvládal. Už teraz toho niekedy býva až-až. Zranený som našťastie dlhšie nebol, ale kolená zvyknem cítiť. Neviem, či by ustáli vyšší level.

V sobotu sa však od vás prepnutie do profi-režimu očakáva. Aj popri práci programátora.

To bez debaty, jeden zápas prežijem, musím. Na ihrisku nechám telo i dušu a uvidíme, bodaj by sme sa na konci mohli tešiť.

Ale aj to je zaujímavé. Trnava k nám prichádza ako maximálne profesionálny mančaft, celý jej káder sa živí futbalom. My sme chalani, ktorí popri tréningoch chodia do práce, respektíve, popri práci trénujú a bavia sa. Niekto robí vo firme s tonermi, niekto údržbára, viacerí študujú, čo je výhoda, iní vozia jedlo, aby poobede stíhali trénovať.

Ale v prípade postupu by predpokladám nikto z vás nemal problém zobrať si deň voľna.

(Smiech) Myslím, že ani dva. Minimálne ja nie.

Spartak sa na súboj v Čadci naladil triumfom na pôde Banskej Bystrice. Pozrite si zostrih: