Kola, hot dog či mozzarella. Možno ste nikdy nepremýšľali nad tým, ako v skutočnosti vznikli vaše obľúbené pochúťky či odkiaľ pochádzajú. Ich pôvod vás tak možno prekvapí.
Paradajky nie sú talianske, hot dog nie je americký a zemiaky či mrkva neboli u nás odjakživa, píše idnes.cz.
Prečítajte si tiež:
Ešte tri roky pred známym Johnom Pembertonom, ktorý mal v roku 1886 začať písať príbeh koly, prišiel chemik z Korziky Angelo Marini s revolučným nápadom. Zmiešal víno z Bordeaux a šesť miligramov extraktu z koky. Svoj nápoj nazval Vin Mariani.
Nápoj sa ihneď tešil obľube. Ako v radoch vedcov či umelcov, tak aj detí, a dokonca oslovil aj pápežskú stolicu, keď sa Lev XIII. Stal tvárou produktu. Hlásal, že Vin Mariani skvele povzbudí aj v prípade, keď už modlitba nestačí.
Cola tak, ako ju poznáme dnes, sa spočiatku netešila veľkej obľube ani tržbám. Ľudia ju po prvý raz mohli ochutnať v Jacob´s Pharmacy v Atlante. Vtedy ešte obsahovala okrem plodov kolovníka aj výťažok koky a nazývali ju mozgové tonikum.
Prečítajte si tiež:
Ak si myslíte, že hot dog je americký vynález, mýlite sa. Prvú klobásku vraj pripravil už kuchár cisára Nera. Následne bravčové klobásky podobné dnešným párkom vznikli vo Frankfurte nad Mohanom a to omnoho skôr ako vôbec Kolumbus doplával do Ameriky.
Skutočné prvenstvo spojenia párku a pečiva je otázne. Priekopníkom mohol byť mäsiar Johann Georg Hehner, ktorý frankfurtské párky servíroval s pečivom a kyslou kapustou.
Do Ameriky túto kombináciu priviezli prisťahovalci z Nemecka a tiež ju tam začali predávať. Prvým stánkarom s hot dogmi mal byť mäsiar Charles Feltman, ktorý svoj biznis rozbehol na Coney Island v New Yorku v roku 1871.
Prečítajte si tiež:
Pochúťka z kláštora. Ešte v 12. storočí začali vyrábať v kláštore San Lorenzo di Capura v Taliansku syr z kravského alebo ovčieho mlieka zvaný „mozza“. Ponúkali ho spolu s chlebom veriacim pútnikom.
Výrobnou surovinou, ktorá vyhrala, bolo byvolie mlieko. To je oproti kravskému tučnejšie a robí syr krémovejším. Obsahuje tiež viac bielkovín. Vďaka tejto receptúre bola výroba mozzarelly aj cenovo výhodnejšia. Z tony byvolieho mlieka sa vyrobí asi 24 kilogramov syra, zatiaľ čo z kravského len približne 13.
Dnes veľmi obľúbený šalát Caprese, kde je mozzarella jednou z hlavných prísad, je však omnoho mladšia. Rajčiny totiž prišli na náš kontinent po prvý raz až v 16. storočí. Priniesli ich moreplavci vracajúci sa z Ameriky.
Tie však boli najskôr veľmi kyslé a nie úplne chutné na jedenie. Do dnešnej podoby ich vyšľachtili práve Taliani.
Mrkva pochádzajúca z oblastí Afganistanu a Iránu bola pôvodne žltá a fialová. Neskôr sa objavili aj farby, ako červená, čierna či slonovinovo biela.
Oranžovú farbu začala mať až po šľachtení holandskými botanikmi. Išlo o snahu uctiť si Oranžsko-nasavský rod.
Zo začiatku sa pri mrkve používala skôr vňať než koreň.
Rovnako s konzumáciou vňati sa to začalo aj pri zemiakoch. Tu však dochádzalo k otravám, keďže je jedovatá. Ľudia si tak možno právom začali myslieť, že zemiaky sú jedlo pre zvieratá a ich konzumácia spôsobí malomocenstvo.
Chudoba a hlad však ľudí pritlačili a začali konzumovať aj ich. Na smaženú formu prišli v čase, keď neboli ryby. Dovtedy si totiž rovnakým spôsobom pripravovali prúžky nalovených rýb.
Súťaž o najkrajšiu tortu po niekoľkých rokoch obnovili. Víťazným sa stal výtvor zo Žiliny:
Práve sa číta
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
NAJČÍTANEJŠIE ČLÁNKY
