Na lane 100 metrov nad Dunajom chce vydržať pol dňa.
Už o pár dní sa v Bratislave odohrá mimoriadna športová výzva. Trojnásobný majster sveta v slackline Jaan Roose sa postaví na 666 metrov dlhé lano medzi UFO a Bratislavským hradom.
Približne 100 metrov nad Dunajom chce chodiť tam a späť až 12 hodín a prekonať čo najväčšiu vzdialenosť.
Prečítajte si tiež:
Výkon sa uskutoční vo štvrtok, piatok alebo sobotu, no presný termín projektu Red Bull Od úsvitu po súmrak bude známy 24 hodín vopred. Rozhodujúcim faktorom bude počasie a najmä vietor. Ten nesmie prekročiť rýchlosť 8 metrov za sekundu.
Svetového šampióna sme pred jeho bratislavskou výzvou vyspovedali. Prezradil, ako sa k slackline dostal, čo bude počas 12 hodín najťažšie a prečo na obrovskom lane nebude robiť veľké triky.
Roose nezačínal ako vytrvalostný bežec. Práve naopak, priznáva, že beh nemá rád. K športu, ktorý ho neskôr dostal medzi svetovú špičku, sa dostal cez parkour.
„Neznášam beh, takže preto nie som naozaj bežec. Na slackline môžem byť rýchly, ale dlhodobo behať by som nechcel,“ povedal nám.
34-ročný šampión s parkourom začal ešte ako dieťa zhruba v roku 2005. Zaujali ho najmä saltá a ďalšie akrobatické prvky. Pri tréningoch však veľa času trávil aj balansom na zábradliach a tyčiach.
Keď potom objavil slackline, začal svoje skúsenosti prenášať na lano. Prvé pokusy pritom neboli jednoduché.
„V prvý deň som sa pokúsil urobiť salto vzad na slackline. Bola krátka, ale nedopadol som naň. Trvalo mi ešte niekoľko mesiacov, kým som to zvládol,“ spomína.
Na začiatku nedokázal po lane prejsť ani pár krokov. Rozhodol sa preto sústrediť iba na ďalší krok, nie na celý prechod.
„Povedal som si, že to skúsim znova a budem sa sústrediť iba na jeden krok, nebudem sa snažiť dostať na koniec. Potom som urobil štyri kroky, sústredil som sa na päť, zvládol som päť a tak ďalej. O 30 minút neskôr som prešiel svoju prvú slackline,“ hovorí.
Postupne začal skúšať nové triky, dlhšie vzdialenosti a vyššie položené laná. Z hobby sa napokon stala profesionálna kariéra.
V hlavnom meste bude Roose kráčať po slackline dlhej 666 metrov. Lano bude mať iba 1,9 centimetra na šírku a povedie medzi UFO a Bratislavským hradom.
Jeden prechod môže podľa neho trvať približne pol hodiny. Po dosiahnutí jedného konca sa otočí a vydá sa späť.
Na rozdiel od niektorých jeho predchádzajúcich projektov však nepôjde o jeden dlhý nepretržitý prechod. Práve opakovanie rovnakej trasy počas mnohých hodín bude jednou z hlavných skúšok.
„Šesťstošesťdesiatšesť metrov nie je krátka vzdialenosť. Jeden smer môže trvať približne pol hodiny a každý jednotlivý prechod je vlastne samostatnou vytrvalostnou výzvou a zároveň risk manažmentom,“ tvrdí.
Roose predpokladá, že za 12 hodín by mohol prejsť približne 17 až 24 kilometrov. Za mimoriadny výsledok by považoval prekonanie vzdialenosti polmaratónu.
Ak by niekto čakal, že po úspešnom výkone zakončí Roose rekord efektným saltom, má to jeden háčik. Slackline medzi Bratislavským hradom a UFO bude príliš dlhá a nebude sa správať rovnako ako krátke lano používané na triky.
„Pretože toto lano je veľmi dlhé a neodskakuje, je na ňom takmer nemožné urobiť salto, pokiaľ nie som priamo pri kotvení.“
Počas dvanástich hodín nebude rozhodovať iba fyzická kondícia. Roose bude musieť zvládnuť aj množstvo podnetov, ktoré ho čakajú v centre Bratislavy.
Pod ním bude Dunaj, v okolí ľudia, autá či lode. Výkon budú sledovať diváci pri oboch koncoch trate. „Musím nájsť správne veci, na ktoré budem myslieť, aby som zostal sústredený a zároveň sa z toho nezbláznil,“ povedal.
Práve pohyb v jeho zornom poli môže byť podľa neho problémom: „Bude to pôsobiť ako obrovské javisko a môže to vytvárať tlak na výkon.“
Bratislavu však vníma ako výnimočné miesto.
„Či už myslíte na Bratislavský hrad alebo UFO, obe sú dominantami a symbolmi mesta. Slackline sa navyše nachádza priamo v jednej z najrušnejších a najviditeľnejších častí Bratislavy. To znamená, že okolo hradu a mosta bude veľa divákov a neustála premávka,“ vraví.
Jedným z najvýraznejších Rooseho projektov bol prechod cez Messinský prieliv v roku 2024. Po slackline spojil taliansku pevninu so Sicíliou a prešiel približne 3646 metrov. Zhruba 80 metrov pred cieľom však spadol.
Výkon preto nebol uznaný ako oficiálny rekord. Samotný Roose však túto skúsenosť nevníma tragicky.
„V Taliansku, asi 60, 80 metrov pred koncom, som spadol. Nie je to zlý príbeh. Vlastne je to zábavný príbeh,“ spomína.
Prečítajte si tiež:
Pôvodným cieľom podľa neho bolo prieliv prekonať, pričom čistý prechod bez pádu by bol iba ďalším bonusom.
Po páde si však uvedomil, že je už nad zemou a Messinský prieliv prešiel. Táto skúsenosť podľa neho ukázala aj ľudskú stránku celého výkonu.
„Robí ma to viac človekom. Ukazuje to ľuďom, že to nie je také jednoduché,“ hovorí.
Pri projekte v Messinskom prielive mal Roose so sebou tekutiny v CamelBaku, resp. batohu s pitným vakom. V Bratislave ho však mať nebude.
Dôvodom je kratšia vzdialenosť jedného prechodu. Po každom prejdení 666 metrov sa môže na konci trate napiť alebo niečo malé zjesť.
„Tu budem mať vždy malé chvíle, keď dokončím prechod na jeden koniec, aby som si niečo malé dal alebo sa rýchlo hydratoval,“ priblížil nám.
Roose už za sebou má množstvo extrémnych projektov. V roku 2026 napríklad prešiel po slackline cez Bospor a spojil tak na lane Áziu s Európou. V minulosti absolvoval aj projekty v Kazachstane, Keni, Katare či na Maldivách.
Nadhodili sme mu preto ako návrh prepojiť jeho domovský Tallinn a fínske Helsinki. Takýto projekt by však podľa neho pri súčasných materiáloch nebol možný.
„Tá dlhá vzdialenosť je asi 80, 90 kilometrov. Je to myšlienka, ktorá by si vyžadovala prelomy vo vývoji materiálov. Súčasné materiály nie sú dostatočne pevné na to, aby sa niečo také dalo postaviť na takej vzdialenosti,“ ozrejmil.
Čo presne chystá, zatiaľ prezradiť nechce: „Nechám si to ako tajomstvo. Inak sa to možno nikdy nestane. Ak sa to nestane, znamená to, že som vám klamal.“
Motoristický víkend, aký tu už dlho nebol. Viac v reportáži nižšie.
Práve sa číta
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
NAJČÍTANEJŠIE ČLÁNKY
